Mohorovičićova diskontinuita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schematizovaný rez zemským telesom. Moho diskontinuita vyznačená medzi kôrou a vrchným plášťom.

Mohorovičićova diskontinuita (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom.

Je charakteristická náhlou zmenou hustoty z 2,9 na 3,3 kg.dm−3, čím vzniká odrazová plocha pre zemetrasné vlny. Objavil ju v roku 1909 chorvátsky geofyzik Andrija Mohorovičić.

Jej hĺbka je väčšia pod kontinentmi (v Himalájach viac ako 70 km), menšia pod oceánmi (niekedy menej ako 5 km). Najväčšia hrúbka Moho pod Európskym kontinentom je v oblasti Pobaltia, kde sa blíži ku 70 km. V oblasti Slovenska sa hĺbka Mohorovičičovej diskontinuity mení z menej ako 27,5 km v oblasti Dunajskej panvy po 40 km v oblasti Tatier.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bielik, M., Makarenko, I., Csicsay, K., Legostaeva, O., Starostenko, V., Savchenko, A., Šimonová, B., Dérerová, J., Fojtíková, L., Pašteka, R., Vozár, J., 2018, The refined Moho depth map in the Carpathian-Pannonian region. Contributions to Geophysics and Geodesy, 48, 2, s. 179-190

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]