Moment (štatistika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Moment alebo momentová charakteristika je typ (trieda) charakteristík náhodných premenných resp. ich rozdelení. Je to vlastne zovšeobecnenie pojmov priemer, rozptyl a podobne.

Existujú tieto druhy momentov:

  • všeobecný moment: Všeobecný moment n-tého rádu (čiže n-tý všeobecný moment) je stredná hodnota (E) odchýlky náhodnej veličiny od ľubovoľného daného čísla c, umocnenej na n-tú. Špeciálne prípady sú:
    • všeobecný začiatočný moment (c = 0) [Ojedinele (nepresne) sa ako všeobecný moment označuje len všeobecný začiatočný moment [1]]
    • všeobecný centrálny moment (c = stredná hodnota náhodnej veličiny)
  • absolútny moment: Absolútny moment n-tého rádu (čiže n-tý absolútny moment) je stredná hodnota (E) absolútnej hodnoty odchýlky náhodnej veličiny od ľubovoľného daného čísla c, umocnenej na n-tú. Špeciálne prípady sú:
  • binomiálny moment: Binomiálny moment n-tého rádu (čiže n-tý binomiálny moment) je stredná hodnota (E) kombinačného čísla „X nad n“ (X je náhodná premenná).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BITTERER, Ladislav. Geodézia. Žilina : [s.n.], 2003. Dostupné online. Kapitola ZÁKLADY VYROVNÁVACIEHO POČTU.

  • Beichelt, F. E., Montgomery, D. C.: Taubner-Taschenbuch der Stochastik, 2003, str. 38 [1]
  • Miery šikmosti (asymetrie) [online]. [Cit. 2012-02-02]. Dostupné online.
  • Kvantitatívne metódy v geografii [online]. [Cit. 2012-02-02]. Dostupné online.