Preskočiť na obsah

Muchotrávka červená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Muchotrávka červená
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Amanita muscaria
Linnaeus, 1783
Synonymá
Agaricus muscarius Ly., 1753; Agaricus nobilis Bolton, 1788; Amanita circinnata Gray, 1821; Amanita muscaria (L.) Lam., 1783; Amanita muscaria ß minor Gray, 1821; Amanitaria muscaria (L.) E.-J. Gilbert, 1941; Venenarius muscarius (L.) Earle, (1909) [1906]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muchotrávka červená (Amanita muscaria var. muscaria (L.) Lam., 1783) je jedovatá bazídiová huba z čeľade muchotrávkovité (Amanitaceae). Je to veľká huba s typicky sýtočerveným klobúkom, pokrytým belavými alebo žltkastými bradavkami. Ide o jednu z najznámejších a najľahšie rozoznateľných húb.

Vyskytuje sa v rôznych častiach sveta, ako sú Európa, Ázia, Severná Amerika a Severná Afrika. Na území Slovenska rastie od augusta do novembra v ihličnatých aj listnatých lesoch, preferuje rast v symbióze pod brezami, smrekmi, alebo borovicami. [1]

Jej názov je odvodený od tradičného využitia muchotrávky červenej ako insekticídu proti muchám. [2] Ďalšie ľudové názvy muchotrávky sú mucholapka, muchomôrka, mušárka, mucharka, muchačka.[3]

Otravu spôsobuje spoločný účinok muscimolu a kyseliny iboténovej[4], látok s neurotoxickými a psychoaktívnymi účinkami; smrteľné otravy sú však veľmi zriedkavé.[2] Historicky boli otravy muchotrávkou červenou väčšinou výsledkom chybnej identifikácie - huby boli zamieňané s jedlými druhmi alebo skonzumované nevedomky. V posledných rokoch však narastá počet zámerných intoxikácií, niektorí ľudia huby konzumujú so zámerom dosiahnuť psychoaktívny účinok. Tento posun v motivácii so sebou prináša nové riziká a predstavuje výzvu pre zdravotnú starostlivosť.[5]

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

A. muscaria vykazuje komplexnú genetickú diverzitu, čo naznačuje, že ide skôr o druhový komplex ako o jediný druh.[6]

ríša Fungi
oddelenie Basidiomycota
trieda Agaricomycetes
rád Agaricales
čeľaď Amanitaceae
rod Amanita
druh A. muscaria

Variety

[upraviť | upraviť zdroj]

Muchotrávka červená má niekoľko variet, ktoré líšia farbou a výskytom:

  • Amanita muscaria var. muscaria
  • Amanita muscaria var. guessowii Veselý, 1933
  • Amanita muscaria subsp. flavivolvata Singer, 1958
  • Amanita muscaria var. inzengae Neville & Poumarat, 2002

Vzhľad

[upraviť | upraviť zdroj]

Klobúk má 6–20 cm v priemere, v mladosti je takmer guľovitý až polguľovitý, neskôr klenutý a v dospelosti plocho rozprestretý až takmer úplne plochý. Jeho farba je variabilná, najčastejšie šarlátovočervená, koralovočervená, svetločervená či oranžovočervená, zriedkavejšie pomarančovožltá alebo žltá. Povrch klobúka pokrývajú belavé až žltkasté bradavičky, ktoré sú zvyškami plachtičky; po daždi môžu miznúť, takže klobúk je potom hladký. Okraj býva v dospelosti výrazne ryhovaný. Dužina je pevná a biela, tesne pod pokožkou klobúka asi v 1 mm vrstve zlatožltá až oranžovožltá. Vôňu má nevýraznú, chuť sladkastú.[7][3]

Hlúbik je 8–22 cm dlhý, valcovitý, smerom nahor sa zužuje a naopak nadol je hľuzovito zhrubnutý. Farba hlúbika je prevažne biela, povrch môže byť jemne vločkatý alebo v dôsledku rozpukanej pokožky výrazne šupinatý. Mladé plodnice mávajú hlúbik plný, neskôr rúrkovito dutý. V hornej tretine sa nachádza veľký, mohutný biely až žltkastý prsteň - typický znak muchotrávky červenej.[7][3]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]
Rodina muchotrávky červenej v smrekovo-jedľovom lese, Tále.

Muchotrávka červená rastie v oblasti celého mierneho pásma Eurázie a Ameriky, od nížin až do vysokých hôr. Plodnice rastú najmä koncom leta a na jeseň v ihličnatých a listnatých lesoch. Muchotrávka červená trávi väčšinu života pod zemou, poprepletaná v masu bielych vlákien, ktoré sa nazývajú podhubie (mycélium). Rastie v symbióze s niektorými stromami - brezou, smrekom, borovicou, smrekovcom a dubom. Bez symbiotického vzťahu medzi koreňovými bunkami stromov a podhubím by plodnice muchotrávky červenej nemohli vôbec vyrásť. Rastie na pôdach kyslých aj vápenatých, ľahkých piesočnatých i ťažkých hlinitých, ale aj na rašeliniskách.[8]

Farmakológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Muchotrávka obsahuje viaceré biologicky aktívne zlúčeniny, najmä muskarín, kyselinu ibotenovú a muscimol.

Muskarín

[upraviť | upraviť zdroj]

Muskarín bol dlho považovaný za hlavnú psychoaktívnu látku v A. muscaria. Muskarín je alkaloid, viažuci sa na muskarínové acetylcholínové receptory, na ktorých pôsobí ako agonista, čo vedie k excitácii neurónov, ktoré nesú tieto receptory. Vyskytuje sa však v hube len v malých množstvách (0,0002 - 0,0003%), čo je hladina príliš nízka na to, aby spôsobila otravu.[2]

Kyselina iboténová

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to analóg neurotransmiteru glutamátu a vďaka svojej štrukturálnej podobnosti s týmto neurotransmiterom pôsobí ako neselektívny agonista glutamátových receptorov.[9] Ide o prekurzor muscimolu, ktorý sa v pečeni metabolizuje na túto stabilnejšiu zlúčeninu.

Muscimol

[upraviť | upraviť zdroj]

Muscimol je silný agonista GABAA​ receptora, ktorý sprostredkúva účinok hlavného inhibičného neurotransmitera v mozgu, kyseliny gama-aminomaslovej (GABA).[2] Muscimol sa viaže na to isté miesto GABAA​ receptora ako samotný neurotransmiter GABA, na rozdiel od barbiturátov, benzodiazepínov či Z-hypnotík, ktoré pôsobia na oddelené alosterické miesta receptora.[10] Receptory GABAA​ sú v mozgu široko rozšírené, takže po podaní muscimolu dochádza k zmene neurónovej aktivity v rôznych oblastiach, vrátane mozgovej kôry, hipokampu a mozočku. Napodobňovaním účinku GABA muscimol aktivuje tieto receptory, čo vedie k otvoreniu chloridových kanálov a následnej hyperpolarizácii neurónov, čím sa znižuje ich excitabilita.[11]

Účinky

[upraviť | upraviť zdroj]

Za psychoaktívne účinky je zodpovedný predovšetkým muscimol, pričom kyselina iboténová prispieva najmä k toxickým prejavom a počas spracovania huby sa čiastočne mení na muscimol. V závislosti od relatívneho množstva oboch zlúčenín v plodniciach, požitej dávky a celkového stavu konzumenta môže vzniknúť široká škála symptómov. Tieto symptómy zahŕňajú stav opojenosti, eufóriu, halucinácie, nepokoj, zvýšenú psychomotorickú aktivitu, depresiu centrálneho nervového systému a gastrointestinálne poruchy. Bežný klinický priebeh po požití muchotrávky červenej zvyčajne začína po 30 minútach nevoľnosťou, vracaním, hnačkou, kŕčmi, trasom, ataxiou a nekoordinovanosťou. Po 60 minútach sa objaví zmenený psychický stav charakterizovaný najprv zvýšeným vnímaním a agitovanosťou, neskôr dochádza k zníženému vnímaniu, dezorientácii, depersonalizácii, striedaniu agitácie a otupenia. Bežné sú aj zrakové alebo sluchové halucinácie, taktiež bizarné správanie. Neskoršie účinky zahŕňajú letargiu, po ktorej nasleduje hlboký spánok. Neexistuje žiadne antidotum, pretože príznaky sú cholinergické aj anticholinergické. Terapia po požití zvyčajne zahŕňa výplach žalúdka, použitie aktívneho uhlia a symptomatickú liečbu.[12]

Výskyt v kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Muchotrávka je dlhodobo predmetom záujmu a príťažlivosti; stelesňuje pojem „huby“ a je pravdepodobne najčastejšie zobrazovanou hubou. Napriek zlej povesti je táto huba jedinečná svojím nápadným vzhľadom a je najčastejšie používaným piktogramom pre divoké huby. Používa sa napríklad v ilustráciách rozprávok pre deti a komiksoch, vo vianočných ozdobách a taktiež ako motív k tetovaniu.[13] V sérii videohier Super Mario sa objavuje ikonická huba, ktorá po konzumácii spôsobí zväčenie hlavnej postavy; v populárnej kultúre je často interpretovaná ako štylizované zobrazenie muchotrávky červenej. V animovanom seriáli a komiksovej sérii The Smurfs (Šmolkovia) sú obydlia Šmolkov v tvare húb, ktoré výtvarne pripomínajú muchotrávku červenú.[14] Ďalším príkladom je dielo Alica v krajine zázrakov, kde sa objavuje ikonická scéna, v ktorej húsenica sedí na hube a fajčí vodnú fajku; Alica z huby odlamuje kúsky, pričom jeden spôsobuje jej zmenšovanie a druhý zväčšovanie, čo je často interpretované ako narážka na psychoaktívne vlastnosti muchotrávky červenej. Samotná huba však nie je výtvarne spracovaná ako realistické zobrazenie muchotrávky červenej, ale má skôr fantazijný charakter.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ottová encyklopédia húb.. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. ISBN ISBN 978-80-7451-408-1 Chybné ISBN.
  2. 1 2 3 4 MICHELOT, Didier. Amanita muscaria: chemistry, biology, toxicology, and ethnomycology. Mycological research, 2003, čís. 107.2, s. 131-146. Dostupné online.
  3. 1 2 3 Nahuby.sk - Atlas húb - Amanita muscaria - muchotrávka červená - muchomůrka červená [online]. www.nahuby.sk, [cit. 2025-12-05]. Dostupné online.
  4. ↑ PATOČKA, Jiří; FRYNTA, Josef. Muchomůrka červená, jedovatá krasavice našich lesů. Vesmír (Praha: Vesmír), 2010-01-14. Dostupné online [cit. 2020-10-06]. ISSN 1214-4029.
  5. ↑ SAVICKAITĖ, Emilija; LAUBNER-SAKALAUSKIENĖ, Gabija. Emerging Risks of Amanita Muscaria: Case Reports on Increasing Consumption and Health Risks. Acta Medica Lituanic, 2025, roč. 32, čís. 1, s. 182–189. PMID: 40641545 PMCID: PMC12239171. Dostupné online [cit. 2025-12-06]. ISSN 1392-0138. DOI: 10.15388/Amed.2025.32.1.23.
  6. ↑ GEML, József; TULLOSS, Rodham E.; LAURSEN, Gary A.. Evidence for strong inter- and intracontinental phylogeographic structure in Amanita muscaria, a wind-dispersed ectomycorrhizal basidiomycete. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2008-08-01, roč. 48, čís. 2, s. 694–701. Dostupné online [cit. 2025-12-03]. ISSN 1055-7903. DOI: 10.1016/j.ympev.2008.04.029.
  7. 1 2 ANTONÍN, Vladimír. Houby: česká encyklopedie: neobvyklá kniha o světě hub u nás i v cizině, praktická příručka houbaře pro určování, sběr, ochranu, pěstování a zpracování hub. Praha : Reader's Digest Výběr, 2003. ISBN 80-86196-71-2.
  8. ↑ PŘÍHODA, Antonín. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973.
  9. ↑ LILJEFORS, Tommy. Textbook of drug design and discovery. [s.l.] : CRC Press, 2002. ISBN 978-0-415-28288-8.
  10. ↑ Human Verification [online]. www.eurekaselect.com, [cit. 2025-12-05]. Dostupné online. DOI:10.2174/1568026023393525
  11. ↑ CHEBIB M, JOHNSTON GA. Muscimol. Heldman, Dennis R. (ed.). Encyclopedia of Agricultural, Food, and Biological Engineering. (CRC Press), 1999, s. 1234–1238..
  12. ↑ CARBOUÉ, Quentin; LOPEZ, Michel. Amanita muscaria: Ecology, Chemistry, Myths. Encyclopedia, 2021-09-02, roč. 1, čís. 3, s. 905–914. Dostupné online [cit. 2025-12-05]. ISSN 2673-8392. DOI: 10.3390/encyclopedia1030069. (po anglicky)
  13. ↑ MICHELOT, Didier; MELENDEZ-HOWELL, Leda Maria. Amanita muscaria: chemistry, biology, toxicology, and ethnomycology. Mycological Research, 2003-02, roč. 107, čís. 2, s. 131–146. Dostupné online [cit. 2025-12-21]. DOI: 10.1017/S0953756203007305. (po anglicky)
  14. ↑ Are Super Mario’s Mushrooms a Reference to Hallucinogenic Drugs? [online]. Thrilling Tales of Old Video Games, [cit. 2025-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Amanita Muscaria, the Real Life Mushroom We Know From Disney Movies [online]. 2021-09-09, [cit. 2025-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Muchotrávka_červená&oldid=8136524“