Mutňanský (priezvisko)
| Mutňanský | |
| Priezvisko muža | |
|---|---|
| Počet na Slovensku | 107[1] |
| Mutňanská | |
| Priezvisko ženy | |
| Počet na Slovensku | 110 |
| Pôvod | Čerňakov pri Mošovciach (Čerňakov pri V. Čepčíne?) Mútna |
| Podľa údajov z roku | 1995 (SR) |
| Rozšírenie na Slovensku mužské, ženské (www.slovniky.juls.savba.sk) Mapa rozšírenia v Česku mužské, ženské (KdeJsme.cz) | |
Mutňanský (maď. Muthnai) je slovenské priezvisko, ktoré sa spája predovšetkým so zemanmi zo zaniknutých obcí Čerňakov a Mútna v okrese Turčianske Teplice. V súčasnosti sa najviac vyskytuje vo Nemšovej (53 x).[1] Historicky sa spája aj s menom Vladár, niekedy aj Csepcsányi (Čepčiansky). Iné verzie priezviska sú Mutniansky, Mutňansky. [1]
História priezviska[upraviť | upraviť zdroj]
_(2).jpg)
Pôvod zemanov z Mútnej je nejasný. Keď kráľ Belo IV. obdaroval zemanov, ktorí sa časom začali písať „de Muthna“ zemou na Hornom Turci, kde si neskôr založili tri obce, mali za svojimi menami uvedené de Churnuk. Samotní Vladárovci svoj pôvod preto odvodzujú od mesta Cernik v Chorvátskom Slavónsku.[2] Šikura však tvrdí, že najskôr ide o turčiansky Čerňakov, teraz časť Mošoviec.[3] Aby toho nebolo málo, Novák uvádza, že ide o druhý turčiansky Čerňakov, ktorý ležal blízko terajšieho Veľkého Čepčína.[4] S Blažejom Mútňanským, ktorého potomkovia sa ako prví začínajú písať Vladár sa od rodu odpája jedna vetva.[4] V súčasnosti v Turci žijú Mutňanskí predovšetkým v okolí Martina.[1]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
Erb Mutňanských je taký istý, ako Vladárovcov – modrý štít, na ktorom v bielej vode pláva strieborný jeleň. V rohoch štítu je zlatá hviezda a strieborný polmesiac s tvárou. Klenotom je červené srdce prestrelené strieborným šípom, z ktorého vyrastajú tri biele ľalie. Na prostrednej sedí biely holub.[4]
Známi nositelia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d http://slovniky.juls.savba.sk/?w=vladar&s=exact&c=o841&d=priezviska&ie=utf-8&oe=utf-8#
- ↑ VLADÁR, Károly; BRÁZ, Béla. A nagycsepcsényi és muthnai Vladár család története és leszármazása. Turčiansky Svätý Martin : A Magyar nyomda nyomása, 1907. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ ŠIKURA, Ján Štefan. Zaniknuté osady v Turci. Sborník Museálnej spoločnosti slovenskej, 1932, roč. 26., čís. 1, s. 1-15.
- ↑ a b c VLADÁR. In: Rodové erby na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Martin : Osveta, 1986. 218 s. S. 159-160.