Myrtilos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kráľ Oinomaos a jeho vozataj Myrtilos

Myrtilos (starogr. ΜυρτίλοςMyrtilos) je v gréckej mytológii syn boha Herma a Theoboulé,[1] alebo Amazonky Myrto,[2] vozataj élidského kráľa Oinomaa.[3]

Oinomaos, kráľ élidskej Pisy, mal krásnu dcéru Hippodameiu. Jej otec nechcel, aby sa vydala, lebo mu vyveštili, že jej manžel sa stane príčinou jeho smrti.[4] Pretože mal najrýchlejšie kone na svete, vyzval každého jej nápadníka na preteky na voze s podmienkou, že víťaz smie porazeného zabiť kopijou.[5] Oinomaos tak pripravil o život až trinásť mladíkov.[6]

Osud Oinomaa sa však naplnil, keď do Élidy prišiel o ruku jeho dcéry požiadať Tantalov syn Pelops, ktorý bol vyhnancom zo svojho kráľovstva. Pelops vlastnil kone, ktoré mu daroval boh Poseidón a uchýlil sa aj ku ľsti. Pred pretekom podplatil kráľovho vozataja Myrtila, aby na voze uvolnil zákolesník.[7] Podľa inej verzie mu Hippodameia sľúbila polovicu kráľovstva, lebo sa chcela za Pelopa vydať.[8][3]

Oinomaios sa potom pred cieľom prevrátil a prišiel o život.[9][3] Podľa antického autora Diodora Sicílskeho po prehratých pretekoch zo žiaľu spáchal samovraždu.[10] Pelops následne získal ruku Hippodameie a aj kráľovský trón. Myrtilos sa však od Pelopa vďaky nedočkal. Namiesto odmeny ho dal Pelops zhodiť z vysokej skaly do mora. Podľa jednej verzie ho dal zabiť preto, lebo Myrtilos požadoval za mlčanie polovicu kráľovstva, podľa druhej, že Hippodameiu obťažoval.[3] Mýty sa však zhodujú v tom, že Myrtilos stihol pred smrťou Pelopa prekliať a s ním aj celý jeho rod.[11] Boh Hermes vyslovenú kliatbu svojho syna splnil. Pelopovi synovia Atreus a Thyestes zomreli násilnou smrťou a aj jeho vnuk Agamemnón.[3]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hyginus, Fabulae 224.
  2. zo schólia Apollónia Rodského, Argonautica, 1,752.
  3. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 308.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,4.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,4.
  6. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 337-338.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 340.
  8. Hyginus, Fabulae 84.
  9. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,752–756.
  10. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,73,6.
  11. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,2,7-8.