Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

Sídlo NÚCEM na Žehrianskej 9 v Bratislave

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania je štátnou rozpočtovou organizáciou s právnou subjektivitou, zriadenou Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Vznikol 1. septembra 2008 ako súčasť zmien vo vzdelávacom systéme, ktoré zavádza nový školský zákon na Slovensku. Sídli v Bratislave na Žehrianskej 9 v budove špeciálnej základnej školy.

Medzi základné úlohy NÚCEM patrí:

• zabezpečovanie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zadávanej Ministerstvom školstva SR,
• zabezpečenie externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl SR – Testovanie 9,
• zabezpečovanie medzinárodných meraní podľa programov, do ktorých sa Slovenská republika zapája v súlade s ich pravidlami.

Základným účelom činnosti NÚCEM je uskutočňovanie certifikovaných meraní vzdelávania, výskum a vývoj v oblasti merania a hodnotenia kvality vzdelávania, kontinuálne monitorovanie výsledkov vzdelávania, stavu a vývoja vzdelávania na celoštátnej úrovni a v medzinárodnom porovnaní, hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách na úrovni štátnych vzdelávacích programov.

Maturita

Základné informácie

Maturitná skúška po obsahovej stránke vychádza z Cieľových požiadaviek na maturanta, ktoré nájdete v časti Dokumenty. Cieľové požiadavky na maturanta z jednotlivých predmetov vydáva a aktualizuje Štátny pedagogický ústav.

Príprava a realizácia maturitnej skúšky

Jednou z priorít Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania je zabezpečenie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, zadávanej Ministerstvom školstva SR.

Pri realizácii externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky NÚCEM spolupracuje s ďalšími priamo riadenými organizáciami MŠ SR, najmä s krajskými školskými úradmi, Štátnou školskou inšpekciou a Ústavom informácií a prognóz školstva – školskými výpočtovými strediskami.

Na projektovaní, príprave, realizácii, štatistickom spracovaní, vyhodnocovaní a analýze výsledkov externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa spolupodieľajú oddelenia Odboru národných meraní NÚCEM:

• Oddelenie tvorby evalvačných nástrojov pre vyššie sekundárne vzdelávanie,
• Oddelenie projektovania a uskutočňovania meraní vo vyššom sekundárnom vzdelávaní,
• Oddelenie hodnotenia výsledkov meraní.

Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky organizačne zabezpečuje každá škola v kooperácii s krajskými školskými úradmi.

Maturitná skúška pozostáva z dvoch častí – externej a internej, pričom interná časť sa pri vyučovacích a cudzích jazykoch delí na písomnú formu a ústnu formu. Formy a časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov nájdete tu.

Význam maturitnej skúšky

Maturitná skúška je objektívnym meradlom vedomostí, zručností a všeobecných kompetencií absolventa strednej školy. Maturitné vysvedčenie – doklad o ukončení štúdia na strednej škole – má mimoriadny význam pre študentov, vypovedá o ich schopnosti pokračovať v štúdiu a uplatniť sa v budúcom povolaní.

Cieľom externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky je overiť a zhodnotiť tie vedomosti a zručnosti maturantov, ktoré nie je možné overiť v dostatočnej miere v ústnej forme internej časti. Testujú sa zručnosti a kľúčové kompetencie ako počúvanie s porozumením (v cudzích jazykoch), čítanie s porozumením, gramatika v kontexte, schopnosť prezentovať vlastný prejav písomnou formou (v cudzích aj vyučovacích jazykoch). Testy z matematiky preverujú nielen vedomosti a zručnosti žiakov, ale sú zamerané aj na matematickú gramotnosť.

Stručná história maturitnej skúšky

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania nadväzuje v príprave maturitných skúšok na skúsenosti Úseku certifikovaných meraní výsledkov vzdelávania ŠPÚ.

V období rokov 2000 – 2004 sa realizovali celoslovenské monitorovacie testovania maturantov pod názvom MONITOR a v roku 2004 sa uskutočnila Generálna skúška Novej koncepcie maturitnej skúšky z predmetov anglický jazyk, nemecký jazyk a matematika na vzorke 51 965 žiakov stredných škôl. Od roku 2005 prebieha externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky (anglický, nemecký, ruský, francúzsky, španielsky a taliansky jazyk) z cudzích jazykov a matematiky a od roku 2007 aj z vyučovacích jazykov (slovenského jazyka a literatúry, slovenského jazyka a slovenskej literatúry, maďarského jazyka a literatúry, ukrajinského jazyka a literatúry). V roku 2008 sa externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zúčastnilo 60 301 žiakov. V roku 2008 bol začatý testovací model on-line maturity na vybraných školách.

Testovanie 9

Externé testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ

Externé testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ sa každoročne uskutočňuje s cieľom zisťovať individuálnu úroveň vedomostí a zručností žiakov z matematiky, vyučovacieho jazyka a zo štátneho jazyka. Výsledky testovania slúžia riaditeľom stredných škôl ako jedno z kritérií na prijatie žiaka na strednú školu. Prípravou a realizáciou testovania je poverené oddelenie tvorby evalvačných nástrojov pre nižšie stredné vzdelávanie, ktoré pokračuje v školskom roku 2009/2010 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole.

MONITOR 9

Ministerstvo školstva SR v školskom roku 2002/2003 poverilo Štátny pedagogický ústav odbornou gesciou a organizáciou testovania žiakov 9. ročníkov ZŠ. Projekt sa uskutočnil pod názvom MONITOR 9 a zameral sa na testovanie žiaka ako jednotlivca. Účelom bol celoslovenský prieskum individuálnej úrovne vedomostí žiakov. Výber škôl a žiakov bol zámerný, podľa vopred stanoveného kritéria. Monitor 9 bol určený žiakom 9. ročníka ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským (okrem žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov so ŠVVP), ktorí si v školskom roku podali aspoň jednu prihlášku na gymnázium. Žiaci boli testovaní z matematiky a vyučovacieho jazyka. Podobne sa uskutočnilo testovanie aj v školskom roku 2003/2004.

Rozšírené testovanie

V školskom roku 2004/2005 sa po prvýkrát zapojili do testovania aj žiaci so ŠVVP okrem žiakov s mentálnym postihnutím. Testovanie sa uskutočnilo celoplošne. Výsledky z testovania zohľadňovali riaditelia stredných škôl v kritériách na prijatie žiaka na strednú školu. Testovacie nástroje boli vytvorené aj pre žiakov s vyučovacím jazykom ukrajinským a od tohto školského roku sa testovanie uskutočňuje každoročne na celej populácii žiakov 9. ročníkov ZŠ okrem žiakov s mentálnym postihnutím. Žiaci sú aj naďalej testovaní z matematiky a z vyučovacieho jazyka. Pri vypracovaní testovacích nástrojov sa vychádza z platných pedagogických dokumentov.

V školskom roku 2007/2008 sa po prvýkrát uskutočnilo testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti.

Medzinárodné merania

NÚCEM z poverenia MŠ SR realizuje viacero významných medzinárodných meraní výsledkov a kontextu vzdelávania, ktoré spĺňajú kritériá porovnávacieho pedagogického výskumu. Cieľom medzinárodných meraní nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín a ich zmeny v čase, odhaľovať ich silné aj slabé stránky a nachádzať možnosti zlepšenia. V súčasnosti realizujeme päť medzinárodných štúdií, sú to štúdie OECD PISA a TALIS a štúdie IEA PIRLS, TIMSS a ICCS.

Oddelenie medzinárodných meraní (OMM) v NÚCEM, ktoré slúži ako Národné koordinačné centrum medzinárodných štúdií na Slovensku, v rámci týchto štúdií uskutočňuje vývoj a adaptáciu hodnotiacich rámcov a nástrojov na meranie vzdelávacích výsledkov, pripravuje a organizuje zber dát v zúčastnených školách, spracováva dáta a vyhodnocuje výsledky, pripravuje národné správy a tvorí výstupy pre aplikovaný výskum v oblasti vzdelávania a vzdelávaciu politiku. Na Slovensku neexistuje iné pracovisko s porovnateľnými skúsenosťami v tejto oblasti.

OECD a IEA

Medzinárodné merania organizujú dve medzinárodné organizácie: OECD a IEA. Každá z nich má iné ciele. Zatiaľ čo OECD zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky, IEA sleduje výsledky vzdelávania vo vzťahu k predpísanému obsahu vzdelávania v jednotlivých zúčastnených krajín a skúma žiakov vybraných ročníkov jednotlivých stupňov vzdelávania. Obidve organizácie sa zaujímajú nielen o priemerný výkon (počet bodov) dosahovaný zúčastnenými krajinami, ale aj o okolnosti, ktoré ho ovplyvňujú (napr. motiváciu žiakov, vybavenie škôl a domácností a pod.) a jeho ďalšie aspekty (napr. rovnosť vo vzdelávaní).

ICCS – občianske vzdelávanie a výchova (vedomosti a postoje žiakov 8. ročníka ZŠ a 4. ročníka OGY)

Prvým výskumom IEA v oblasti občianskeho vzdelávania, ktorého sa zúčastnila aj Slovenská republika, bola štúdia CIVED v roku 1999. Hlavným cieľom tohto výskumu bolo získať v medzinárodnom meradle obraz o úrovni občianskych vedomostí, zručností, o chápaní pojmov, o postojoch a očakávanej účasti mladých ľudí na živote spoločnosti a poskytnúť informácie o tom, čo vedia žiaci 8. ročníka ZŠ (alebo 4. ročníka OGY) o živote spoločnosti a či veria demokratickým inštitúciám a procesom. Na túto štúdiu nadväzuje ďalšia štúdia IEA – ICCS 2009, ktorá je odpoveďou na nové (globálne) výzvy pre vzdelávanie mladých ľudí ako občanov a skúma spôsoby, ako sa mladí ľudia pripravujú prevziať svoje úlohy občanov v rôznych krajinách v 21. storočí.

Štúdia skúma tak národný ako aj regionálny kontext (EÚ) a zbiera informácie o špecifikách občianskeho vzdelávania a občianskej výchovy (politických, kultúrnych a výchovných súvislostiach v každej účastníckej krajine). Sleduje aj vyučovacie postupy v triede, riadenie školy, školskú klímu a iné faktory, ktoré majú vzťah k vedomostiam a postojom žiakov v oblasti občianskej výchovy a občianstva. Slovenská republika sa štúdie ICCS 2009 zúčastnila vďaka podpore Európskej komisie (grant EACEA na úhradu časti účastníckeho poplatku).

TIMSS – matematika a prírodné vedy (vedomosti a zručnosti žiakov 4. ročníka ZŠ)

IEA TIMSS sa zameriava na zisťovanie vedomostí a zručností z matematiky a prírodných vied žiakov 4. ročníka ZŠ (populácia 1) a 8. ročníka ZŠ alebo 4. ročníka OGY (populácia 2) a od roku 1995 sa uskutočňuje pravidelne v štvorročných cykloch aj na Slovensku. TIMSS sleduje výsledky vzdelávania vo vzťahu k predpísanému obsahu vzdelávania a popri monitorovaní žiackych výkonov venuje pozornosť aj postojom žiakov a aj podmienkam ich domáceho a školského prostredia. Na zozbieranie týchto údajov slúžia 3 druhy dotazníkov: dotazník pre žiaka, dotazník pre učiteľa a dotazník pre školu (určený riaditeľovi školy). V rokoch 1995, 1999 a 2003 sa na Slovensku testovania zúčastnili žiaci 8. ročníka základnej školy a 4. ročníka osemročných gymnázií (populácia 2). Od roku 2007 testujeme žiakov 4. ročníka základných škôl (populáciu 1).

PIRLS – čítanie s porozumením (čitateľská gramotnosť žiakov 4. ročníka ZŠ)

Cieľom štúdie IEA PIRLS je monitorovanie úrovne čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka základných škôl. Predpokladá sa, že žiaci v tomto období už zvládli techniku čítania a začínajú využívať čítanie na svoje ďalšie vzdelávanie. Vzhľadom na to, štúdia PIRLS skúma viaceré úrovne porozumenia textov rozličného typu. Popri monitorovaní žiackych výkonov v čitateľskej gramotnosti, štúdia PIRLS venuje značnú pozornosť aj čitateľským návykom a postojom žiakov a aj podmienkam ich domáceho a školského prostredia. Na zozbieranie týchto údajov slúžia 4 druhy dotazníkov: dotazník pre žiaka, dotazník pre rodičov, dotazník pre učiteľa a dotazník pre školu (určený riaditeľovi školy). Štúdia IEA PIRLS sa uskutočňuje v 5 ročných cykloch a Slovenská republika sa jej zúčastňuje od roku 2001.

TALIS – ďalšie vzdelávanie a pracovné podmienky učiteľov (2. stupňa ZŠ)

Úlohou štúdie OECD TALIS je monitorovať vplyv vzdelávacej politiky na prácu učiteľov a vyučovanie (napr. hodnotenie práce učiteľov, kvalifikačné požiadavky a pracovné povinnosti učiteľov, metódy vyučovania a postoje učiteľov, a pod.). Prvá štúdia sa uskutočnila v roku 2008 na vzorke učiteľov 2. stupňa s cieľom získať chýbajúce informácie o učiteľoch pre tvorbu medzinárodných indikátorov, analýzy rozdielov vo výkone žiakov a výsledkoch škôl a podporu dobrej praxe.

Slovenská republika sa štúdie zúčastnila vďaka podpore Európskej komisie (grant EACEA 2007 - 1306 / 001 - 001 TRA DEVNEW na úhradu časti účastníckeho poplatku).

Čo TALIS poskytuje:

• Nový pohľad na učiteľov a vyučovanie s cieľom lepšie pochopiť rozdiely vo výkone žiakov a výsledkoch škôl;
• Pravidelné monitorovanie stavu v jednotlivých krajinách v rámci jednotlivých indikátorov (napr. ďalšie vzdelávanie učiteľov);
• Porovnávanie vplyvu vzdelávacej politiky na učiteľov a vyučovanie medzi krajinami a regiónmi;
• Zdroje pre analýzy na podporu dobrej praxe v politikách vzdelávania jednotlivých zúčastnených krajín.

PISA – čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ

Štúdia OECD PISA zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce (t. j. funkčnú gramotnosť žiakov z hľadiska teórie celoživotného vzdelávania sa) a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky. Štúdia PISA sa uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch. Hlavnou testovanou oblasťou prvého cyklu štúdie OECD PISA bola čitateľská gramotnosť. Poslednou z troch obmieňaných oblastí je prírodovedná gramotnosť, ktorá sa prvýkrát stala hlavnou skúmanou oblasťou v roku 2006.

Každý cyklus štúdie OECD PISA skúma všetky tri oblasti (gramotnosti), jednu ako hlavnú a dve ako doplnkové. Má tri etapy: pilotné testovanie (overovanie testovacích nástrojov a postupov na národnej úrovni), hlavný zber dát (testovanie vzorky škôl a žiakov v každej zo zúčastnených krajín) a zverejnenie výsledkov (medzinárodná a národné správy). Všetky získané informácie (výsledky) štúdie PISA sa analyzujú vzhľadom na okolnosti vzdelávania (zisťované dotazníkmi) a spracovávajú z pohľadu OECD (napr. výsledné priemery sa počítajú len z dát členských krajín OECD). Cieľom štúdie nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín a ich zmeny v čase a prinášať námety na zlepšenie vzdelávacej politiky.

Slovenská republika, už ako členská krajina OECD, sa prvýkrát zúčastnila štúdie PISA v roku 2003, keď bola hlavnou sledovanou oblasťou matematická gramotnosť.

PIAAC

Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC – Programme for the International Assessment of Adult Competencies) je najväčší a najkomplexnejší prieskum, ktorý je zameraný na zmapovanie a vyhodnotenie úrovne kompetencií dospelej populácie vo veku 16 - 65 rokov. PIAAC prebieha pod záštitou OECD. Overuje schopnosti a zručnosti dospelých, ktoré sú nevyhnutné pre ich uplatnenie sa v každodennom živote, ako napr. čítanie s porozumením, vyhľadávanie informácií predovšetkým v elektronickej podobe, využívanie počítačov a schopnosť riešiť úlohy a problémy v technologicky vyspelom prostredí.

Slovensko sa zapojilo do výskumu už v prvom cykle, ktorý sa konal v rokoch 2011 - 2017. Aktuálny 2. cyklus medzinárodného programu PIAAC sa uskutoční v rokoch 2018 - 2023, pričom zber dát bude prebiehať v dvoch vlnách. Najskôr sa v roku 2020 uskutoční pilotný zber dát na overenie štandardov a kvality a následne na prelome rokov 2021 a 2022 sa uskutoční hlavný zber dát. Na Slovensku realizuje PIAAC Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.

Externé odkazy

• Oficiálna webstránka NÚCEM