Národný park Río Pilcomayo
Národný park Río Pilcomayo bol vyhlásený v roku 1951. Nachádza sa v departmente Pilcomayo v provincii Formosa v Argentíne a je vzdialený 5 km od mesta Laguna Blanca a 4 km od obce Laguna Naick Neck. Rozkladá sa na ploche 51 889 ha a jeho geografický stred sa nachádza na súradniciach 25°04′00″J 58°07′00″Z.
Pôvodne mal park rozlohu 285 000 ha. V septembri 1968 však bola na žiadosť zákonodarného zboru provincie Formosa a v súlade so zákonom č. 17915 zmenšená na 51 889 ha. Zvyšok územia odvtedy spravuje provincia. Na základe dekrétu č. 2149/90 z 10. októbra 1990 sa časť národného parku stala prísne chránenou prírodnou rezerváciou.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Národný park chráni reprezentatívnu časť oblasti Východné Chaco (Vlhké Chaco). Vďaka rozličným typom podnebia a pôdy sa tu vyskytujú rôznorodé rastlinné spoločenstvá:
- riečny prales,
- húštinové ostrovčeky: lesnaté útvary vo forme ostrovov,
- savany s palmovými hájmi (s nesúvislou stromovitou vrstvou a trávnatou vrstvou).
Nájdeme tu vysoké dreviny, ako je biele a farebné quebracho či výrazné lapacho. V nižších vrstvách rastú stromy menších rozmerov, napríklad rohovník obyčajný, guajava alebo vlnovec nádherný.
V húštinách žijú zvieratá ako mazamu šedý, kapybara močiarna, pekari, vrešťan, puma, z vtákov napríklad čačalaka sivokrká a chriašteľ ypekaha. V nižších porastoch žije vlk hrivnatý, pštros nandu alebo kariamy. Všetky tieto druhy majú dlhé nohy, vďaka čomu sa môžu pohodlne pohybovať po vysokých trávach a mokradiach.
Vodné prostredie je domovom bocianov, volaviek, lyžiačiara ružového a kačiek, ako aj dvoch druhov kajmanov – čierneho a širokonosého. Ryby žijúce vo vodách tejto oblasti majú telo prispôsobené tak, aby dokázali prežiť obdobia sucha. Dokážu dýchať atmosférický vzduch a pomocou prsných plutiev sa presunúť k inej vodnej ploche. Patria k nim napríklad pancierniček kropenatý a pancierniček trinidadský.
Park sa nachádza aj na zozname mokradí medzinárodného významu (Rámsarská dohoda).
Ide o rovinatú oblasť s množstvom trávnatých porastov, mokradí a lagún. Pravidelne sa striedajú záplavy a suchšie obdobia. V lete voda zaplavuje rozsiahle plochy. Mierne výškové rozdiely terénu spôsobujú, že pravdepodobnosť zaplavenia, ktoré je jedným z rozhodujúcich faktorov environmentálnej rozmanitosti tejto oblasti, je na niektorých miestach vyššia ako na iných. Prevažnú časť parku tvoria trávnaté porasty a palmové háje (druh Trithrinax campestris). V nižších polohách nájdeme močiare a vo vyšších húštinové ostrovčeky.
- Palma Trithrinax campestris: dorastá do výšky 14 metrov a má dlaňovité listy modrozelenej farby. Ide o jednoklíčnolistovú rastlinu, ktorú papagáje a iné vtáky využívajú na stavbu hniezda. V dutinách jej kmeňov hniezdia vlikáč bledochochlatý a klinochvost čiernohlavý. V tomto druhu paliem sa ukrývajú aj netopiere.
Najväčšou vodnou plochou parku je jazero Laguna Blanca s rozlohou 700 ha. Žijú v ňom dva ohrozené druhy kajmanov – čierny a širokonosý. Je tiež domovom hadov, napríklad anakondy žltej a vodných užoviek, medzi ktorými vyniká užovka obrovská. Na brehoch jazera sa nachádzajú rozsiahle porasty vodných rastlín, najmä z čeľade marantovitých, v ktorých možno pozorovať kapybary močiarne či nutrie riečne.
Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Národný park sa nachádza vo vlhkom tropickom podnebnom pásme, kde sa nevyskytujú obdobia sucha. Zrážky dosahujú ročný priemer 1200 mm a priemerná ročná teplota je 23 °C. V lete môže dosiahnuť až 46 °C, zatiaľ čo v zime nie sú výnimkou nízke teploty. Mrzne však len výnimočne.
Oblasť ovplyvňuje juhoatlantická anticyklóna a tlaková níž juhoamerického kontinentu, ktoré napomáhajú vytváraniu más tropického vzduchu. Kombinácia týchto a atlantických polárnych más určuje zrážkový režim oblasti.
Zrážok zreteľne ubúda v zimnom období. Nárast zrážok nastáva dvakrát za rok, a to v marci, keď prší výrazne viac, a v novembri, keď ide len o mierny nárast.
Takisto treba spomenúť, že národný park sa nachádza v oblasti, kde sa často tvoria tornáda. Ich výskyt však nie je riadne zaznamenaný.
Služby[upraviť | upraviť zdroj]
Kemping, umyvárne, informačné centrá, miesto na poskytovanie prvej pomoci, parkovisko, miesta na kúpanie. Využiť možno aj náučné chodníky či prechádzky so sprievodcom – strážcom parku. Ubytovanie ponúkajú hotely v mestách Clorinda a Laguna Blanca.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Po ceste RN 11 sa dá z Formosy (hlavného mesta provincie) dostať do mesta Clorinda. Tam treba odbočiť na cestu RN 86, ktorou sa popri južnej hranici parku dostanete do obce Laguna Naick Neck. Odtiaľ pokračujte 4 km po obecnej ceste. Prídete do rekreačnej oblasti a k strážnej stanici v oblasti Laguna Blanca.
Do parku sa dá dostať aj z mesta Laguna Blanca, ktoré sa nachádza 65 km od Clorindy a prechádza ním cesta RN 86. Obecnou cestou sa po 7 km dostanete k strážnej stanici Estero Poí. Správa parku sídli v meste Laguna Blanca. V rekreačnej oblasti Laguna Blanca je možné kempovať. K dispozícii sú stoly, ohniská a toalety. Začínajú sa tu aj dva náučné chodníky.
- Chodník k jazeru Laguna Blanca: ide sa po drevených chodníčkoch, z ktorých možno pozorovať kapybary a kajmany žijúce medzi žltými kanami a popínavými rastlinami, ako aj rôzne druhy močiarnych vtákov. Na vode je povolená bezmotorová plavba.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Parque nacional Río Pilcomayo na španielskej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Río Pilcomayo
