Rámsarský dohovor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo Rámsarského dohovoru

Rámsarský dohovor (iné názvy: Rámsarská konvencia, Rámsarská dohoda, Dohovor o mokradiach, často nesprávne Ramsarský/Ramsarská... ; oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva z ang. Convention on Wetlands of International Importance especially as Waterfowl Habitat) je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Dohovor bol prijatý 2. februára 1971 v iránskom meste Rámsar, ležiacom na brehu Kaspického mora.

Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita a 2. február sa od roku 1997 na počesť prijatia konvencie vyhlasuje za Svetový deň mokradí.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rastúce obavy z rýchlosti, s akou boli „kultivované“ alebo inak zničené rozsiahle plochy močarín a mokradí v Európe, ktorých výsledkom bol pokles počtu vodného vtáctva vyvolali v roku 1962 konferenciu v rámci Projektu MAR (programu založeného v r. 1960), ktorú organizovali Medzinárodný úrad pre výskum vodného vtáctva (IWRB, teraz súčasť Wetlands International), IUCN a Medzinárodná rada pre ochranu vtákov (ICBP, teraz BirdLife International). Na nej zaznela prvá výzva na medzinárodnú konvenciu o mokradiach. Pôvodne sa konvencia špecificky zameriavala na ochranu vodného vtáctva tvorbou siete refúgií. V priebehu nasledujúcich ôsmich rokov sa text konvencie rozpracoval na viacerých medzinárodných a odborných rokovaniach, ktoré sa konali najmä pod záštitou IWRB. Pri rozpracovaní textu postupne prevažovala ochrana biotopov nad ochranou druhov. Napokon v meste Rámsar na pobreží Kaspického mora v Iráne text konvencie odsúhlasili a prijali 2. februára 1971. Tento deň, 2. február, je od roku 1996 Svetovým dňom mokradí.

Konvencia nadobudla platnosť v decembri 1975, keď siedma krajina doručila dokumenty o pristúpení (alebo ratifikácii) do organizácie UNESCO (depozitár konvencie). Konvencia má v súčasnosti zmluvné strany vo všetkých oblastiach sveta. Od svojho prijatia bola konvencia upravovaná v dvoch prípadoch: protokolom (nový dohovor, ktorý upravuje pôvodný) v decembri 1982 a radom doplnkov v roku 1987, známych ako Dodatky z Reginy.

Parížsky protokol[upraviť | upraviť zdroj]

Parížsky protokol upravujúci Rámsarský dohovor schválila Mimoriadna konferencia zmluvných strán, ktorá sa konala na ústredí UNESCO v Paríži v decembri 1982. Protokol potvrdzuje, že všetky jazykové verzie konvencie (anglická, nemecká, francúzska, ruská, španielska a arabská) sú rovnocenné a ustanovuje proces pre úpravy konvencie, prevažne jej nedostatkov. Účinnosť nadobudol v roku 1986.

Dodatky z Reginy[upraviť | upraviť zdroj]

Na mimoriadnej konferencii zmluvných strán, ktorá sa konala v Regine v Kanade v roku 1987, bol prijatý rad dodatkov. Tieto neovplyvňujú základné princípy konvencie, ale súvislosti jej fungovania: ustanovenie Stáleho výboru, právomoci konferencie, stály sekretariát (Byro) a rozpočet. Tieto dodatky nadobudli účinnosť 1. mája 1994.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou Rámsarského dohovoru ako súčasť bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 2. júla 1990 (slovenský text dohovoru bol publikovaný v Zbierke zákonov ako Dohovor č. 396/1990 Zb., v čiastke 67, prílohe 1) a od svojho osamostatnenia 1. januára 1993 plní úlohy samostatného členského štátu.

Pri svojom pristúpení ku konvencii prihlásila ČSFR do rámsarského zoznamu štyri lokality zo Slovenska (Parížske močiare, Senné, Šúr a Číčovské mŕtve rameno). V máji 1993 Slovenská republika prihlásila ďalšie tri rozsiahlejšie mokrade (Latorica, Dunajské luhy, Niva Moravy). V roku 1998 pri príležitosti Svetového dňa mokradí to bolo ďalších päť dlhodobejšie pripravovaných lokalít (Poiplie, Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka Orava a jej prítoky). Zároveň sa rozšírila rámsarská lokalita Dunajské luhy na územie novovyhlásenej chránenej krajinnej oblasti, do ktorej bola zahrnutá aj rámsarská lokalita Číčovské mŕtve rameno. Celkový počet rámsarských lokalít na Slovensku tak v septembri 1999 dosiahol 11.

Pripravené sú návrhy na prihlásenie ďalších dvoch mokradí - Domica-Baradla (cezhraničné krasové a podzemné hydrologické systémy Slovenského krasu a Aggteleku) a Alúvium Tisy ako súčasť multilaterálnej medzinárodnej rámsarskej lokality na hornom toku rieky Tisa (Rumunsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko).

Zoznam lokalít na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Medzinárodne významné mokrade na Slovensku [online]. ŠOPSR, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]