Nízke Taury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nízke Taury
nem. Niedere Tauern
pohorie
Hochgolling 1178.JPG
Hochgolling, Schladmingské Taury
Štát Rakúsko Rakúsko
Nadradená jednotka Východné Alpy
Susedné jednotky
Podradené jednotky
Najvyšší bod Hochgolling
 - výška 2 863 m n. m.
 - súradnice 47°16′00″S 13°45′43″V / 47,266667°S 13,761944°V / 47.266667; 13.761944
Geologické zloženie kryštalická bridlica, žula
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Poloha pohoria v Rakúsku
Poloha pohoria v Rakúsku

Nízke Taury[1] (nem. Niedere Tauern) sú pohorie vo Východných Alpách v Rakúsku. Rozsiahly horský celok sa nachádza v centrálnej časti krajiny a jej južnú hranicu tvorí rieka Mura, severnú rieka Enns. Hranicu s Vysokými Taurami na východe tvorí údolie riečky Grossarl Bach a západnú údolie Liesingtal medzi mestami Trieben a Leoben.

Hrebeň Nízkych Taur je charakteristickým vysokohorským terénom, kde sa striedajú trávnaté vrcholy s vysokými žulovými štítmi, čím pripomínajú Západné Tatry.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Nízkych Taur sa delí na niekoľko horských celkov, ktoré sa od seba mnohokrát veľmi líšia.

Seckauer Tauern[upraviť | upraviť zdroj]

Seckauer Tauern sú prvým pohorím na východe Nízkych Taur. Tvoria jednoliaty kľukatý hrebeň, prebiehajúci v smere východ - severozápad, medzi údolím Liesingtal a cestným sedlom Hohentauern (vedie ním cesta medzi Triebenom a Judenburgom). Najvyšší vrchol masívu leží približne v strede hrebeňa - Geierhaupt (2417 m) (na niektorých mapách má rovnakú výšku tiež vrchol Hochreichart). K juhu vybiehajú početné rázsochy, v ktorých leží niekoľko ďalších vysokých vrcholov (napr. Pletzen). Seckauské Taury sa prezentujú väčšinou ako trávnaté hory, aj keď ani tu nechýba veľa skalnatých vrcholov. Oproti iným skupinám Nízkych Taur je pohorie chudobné na jazerá.

Rottenmanner Tauern a Wölzer Tauern[upraviť | upraviť zdroj]

Rottenmanner Tauern a Wölzer Tauern nadväzujú na predchádzajúcu skupinu na západe za sedlom Hohentauern. Viac ako 30 km dlhý hrebeň končí na juhozápade v cestnom sedle Sölkpass. K tomuto pohoriu sa vzťahuje podobná charakteristika, ako k predchádzajúcemu masívu. Z vysokého hrebeňa vybieha predovšetkým k juhu niekoľko dlhších rázsoch a s výnimkou sedla Glattjoch (1988 m) nikde neklesá pod 2 000 m n. m. Na ploche skoro 1250 km² sa vypína mnoho skalnatých vrcholov, najvyššími sú Rettelkirchspitze (2475 m) a Greim (2472 m).

Schladminger Tauern[upraviť | upraviť zdroj]

Schladminger Tauern pokračujú za sedlom Sölkpass a sú jednoznačne najnavštevovanejším a najvyšším nízkotaurským masívom. V ich, viac ako 50 km dlhom, predovšetkým skalnatom hrebeni, nájdeme vysoké štíty, množstvo tyrkysových jazier, vodopádov i tiesňav. Pohorie je veľmi dobre komunikačne prístupné cestou a železničnou traťou v údolí rieky Enns (v ktorom sa nachádza mesto Schladming), do samotných hôr potom zabieha niekoľko lokálnych komunikácií. Najvyšším vrcholom je Hochgolling (2863 m), ktorý svojou výškou dominuje okoliu i celým Nízkym Taurám.

Radstädter Tauern[upraviť | upraviť zdroj]

Radstädter Tauern sú posledným celkom a zároveň najzápadnejšou skupinou Nízkych Taur, rozkladajúcim sa medzi cestným sedlom Obertauern a údolím riečky Grossarl Bach na západe. Táto časť hôr už svojím trochu drsnejším charakterom tvorí akýsi prirodzený prechod k susednému, oveľa vyššiemu celku Vysoké Taury. Najvyšším vrcholom je Weiseck (2711 m), ležiaci v južnej rázsoche na východe územia. Najpopulárnejším vrcholom je však oveľa horšie dostupný Mosermandl (2680 m) v hlavnom alpskom hrebeni.

Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam geodézie a kartografie

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nízké Taury na českej Wikipédii.