Nebeská ríša veľkého pokoja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlajka

Nebeská ríša veľkého pokoja (čínsky: Tchaj-pching tchien kuo, pchin-jin Tàipíng Tiān Guó, znaky: 太平天囯) bol štátny útvar v Číne, ktorý od roku 1853 čiastočne alebo úplne ovládal provincie Chu-pej, An-chuej, Ťiang-si a Če-ťiang, s hlavným mestom v Nankingu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tchajpchinské povstanie vypuklo v roku 1850 v provincii Kuang-si pod vedením Chung Siou-čchüana, kresťanského konvertitu, ktorý na území, ktoré ovládal, založil nezávislý štát - Nebeskú ríšu veľkého pokoja. V polovici 19. storočia postihla Čínu séria prírodných katastrof, hospodárskych problémov a porážok (najmä ponižujúca porážka v roku 1842 v prvej ópiovej vojne so Spojeným kráľovstvom). 11. januára 1851 sa Chung Siuo-čchüan vyhlásil za „nebeského kráľa“ (天王, Tchien-wang) a založil novú dynastiu, Nebeskú ríšu veľkého pokoja.[1] Po menších konfliktoch sa násilie vo februári 1851 vystupňovalo do Ťintchienského povstania, v ktorom 10-tisícová povstalecká armáda porazila menšie čchingské sily. Feng Jün-šan bol stratégom povstania a správcom kráľovstva počas jeho prvých dní až do svojej smrti v roku 1852.[2]

Keďže Chung Siou-čchüan údajne dostal v sne pokyn vyhubiť všetkých „démonov“, za ktorých Tchaj-pchingovia považovali Mandžuov, vybrali sa teda zabíjať a vyhladiť celé mandžuské obyvateľstvo. Keď bol Nanking obsadený, Tchaj-pchingovia v meste zabili, upálili a rozsekali 40 000 Mandžuov.[3] Najprv zabili všetkých mandžuských mužov, potom vyhnali mandžuské ženy za mesto a upálili ich.[4]

Pád ríše[upraviť | upraviť zdroj]

Pokus o dobytie Šanghaja v roku 1860 bol spočiatku úspešný, ale nakoniec čínski vojaci a európski dôstojníci pod vedením Fredericka Townsenda Warda Šanghaj ubránili.[5] Chung Siou-čchüan vyhlásil, že Boh bude brániť Nanking, ale v júni 1864 Chung Siou-čchüan zomrel na otravu jedlom. Len niekoľko dní po jeho smrti čínske vojská dobyli mesto Nanking. Jeho telo bolo pochované v bývalom cisárskom paláci, kde ho neskôr exhumovali a víťazní generáli mohli overiť jeho smrť. Potom bolo jeho telo spopolnené. Vojaci potom vystrelili popol z dela, aby jeho pozostatky nemali hrob ako večný trest za vzburu.

Štyri mesiace pred pádom Nebeského kráľovstva Chung Siou-čchüan abdikoval v prospech Chung Tchien-kuej-fua, svojho najstaršieho syna. V čase odovzdania moci mal pätnásť rokov. Hoci ríša padla v roku 1864, boj sa neskončil. V celej Číne bolo ešte niekoľko stotisíc povstalcov, ktorí pokračovali v boji s viac ako štvrťmiliónovou presilou. V auguste 1871 čínske jednotky úplne zničili povstaleckú armádu pod vedením Š’ Ta-kchaja.

Zásady[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať Nebeskej ríše veľkého mieru
  • Armáda zaviedla v krajine teokratickú a silne vojenskú vládu.[6]
  • Skúšky pre úradníkov sa už nerobili z Konfucia, ale z Biblie.
  • Súkromné vlastníctvo bolo zrušené a všetko patrilo štátu.[7]
  • Viazanie nôh bolo zakázané. (Ľudia z kmeňa Hakka túto tradíciu nikdy nedodržiavali, a preto mohli ženy z kmeňa Hakka vždy pracovať na poli.)[8]
  • Slnečný kalendár nahradil lunárny kalendár.
  • Spoločnosť bola vyhlásená za beztriednu a pohlavia si boli rovné.
  • Pohlavia boli prísne oddelené.[9] Existovali samostatné armádne jednotky zložené len zo žien; až do roku 1855 nesmeli spolu žiť manželské páry a nemohli mať sexuálne vzťahy.[10]
  • Medzi ďalšie nové zákony patril zákaz ópia, hazardných hier, tabaku, alkoholu, polygamie, otroctva a prostitúcie. Za všetky boli tvrdé tresty.

Náboženské záležitosti[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku sa nasledovníci Chung Siou-čchüana nazývali uctievači Boha. Chungovu vieru inšpirovali vízie, ktoré zaznamenal a v ktorých ho na nebi pozdravil Šang-ti, Najvyšší cisár alebo Jehova. Chung bol predtým v kontakte s protestantskými misionármi a čítal Bibliu. Nebeská ríša veľkého pokoja bola založená na synkretizme Chung Siou-čchüana s kresťanstvom, ktorý sa líšil od hlavného prúdu kresťanských modlitieb, rituálov a sviatkov.[11] Knižnice budhistických kláštorov boli zničené, v prípade oblasti delty rieky Jang-c’-ťiang takmer úplne.[12] Chrámy taoizmu, konfucianizmu a iných tradičných vierovyznaní boli často premenené na kostoly, školy, nemocnice alebo boli zničené.[13]

Zahraničné záležitosti[upraviť | upraviť zdroj]

Nebeské kráľovstvo zachovalo koncepciu cisárskeho čínskeho tributárneho systému, keď nariadilo všetkým „desaťtisíc národom sveta“, aby sa podriadili Nebeskému dvoru a každoročne mu odvádzali tribút.[14] Nebeský kráľ vyhlásil, že má v úmysle založiť novú čínsku dynastiu.[15]

Mena[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom roku svojho vzniku razila Nebeská ríša veľkého pokoja mince s priemerom 23 až 26 mm s hmotnosťou približne 4,1 g. Na lícnej strane bolo napísané meno kráľovstva a na rube „Svätý poklad“ (čínsky 聖寶); kráľovstvo vydávalo aj papierové bankovky.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 240.
  2. ↑ SPENCE, Jonathan D.. God's Chinese son : the Taiping Heavenly Kingdom of Hong Xiuquan. New York : [s.n.], 1996. (First edition.) ISBN 0-393-03844-0.
  3. ↑ WHITE, Matthew. The great big book of horrible things : the definitive chronicle of history's 100 worst atrocities. New York : W.W. Norton, 2012. (1st ed.) ISBN 978-0-393-08192-3. S. 289.
  4. ↑ REILLY, Thomas H.. The Taiping heavenly kingdom : rebellion and the blasphemy of empire. Seattle : University of Washington Press, 2004. ISBN 978-0-295-80192-6. S. 139.
  5. ↑ SPENCE, Jonathan D.. God's Chinese son : the Taiping Heavenly Kingdom of Hong Xiuquan. New York : [s.n.], 1996. (First edition.) ISBN 0-393-03844-0.
  6. ↑ CH'EN, Jerome; MICHAEL, Franz; CHANG, Chung-li. The Taiping Rebellion, History and Documents. Volume I, History.. Pacific Affairs, 1966, roč. 39, čís. 1/2, s. 190-191. Dostupné online [cit. 2022-05-18]. ISSN 0030-851X. DOI: 10.2307/2755200.
  7. ↑ COHEN, Paul A.. The Wobbling Pivot: China Since 1800. Pamela Kyle Crossley. The China Journal, 2011-01, roč. 65, s. 257–259. Dostupné online [cit. 2022-05-18]. ISSN 1324-9347. DOI: 10.1086/tcj.65.25790591.
  8. ↑ SPENCE, Jonathan D.. God's Chinese son : the Taiping Heavenly Kingdom of Hong Xiuquan. New York : [s.n.], 1996. (First edition.) ISBN 0-393-03844-0. S. 25.
  9. ↑ COHEN, Paul A.. The Wobbling Pivot: China Since 1800. Pamela Kyle Crossley. The China Journal, 2011-01, roč. 65, s. 257–259. Dostupné online [cit. 2022-05-18]. ISSN 1324-9347. DOI: 10.1086/tcj.65.25790591.
  10. ↑ SPENCE, Jonathan D.. God's Chinese son : the Taiping Heavenly Kingdom of Hong Xiuquan. New York : [s.n.], 1996. (First edition.) ISBN 0-393-03844-0. S. 234.
  11. ↑ GAO, James Z.. Historical dictionary of modern China (1800-1949). Lanham, Md. : Scarecrow Press, 2009. ISBN 978-0-8108-6308-8. S. 136.
  12. ↑ TAROCCO, Francesca. The cultural practices of modern Chinese Buddhism. London : Routledge, 2010. ISBN 978-1-136-75439-5. S. 48.
  13. ↑ PLATT, Stephen R.. Autumn in the Heavenly Kingdom : China, the West, and the epic story of the Taiping Civil War. New York : Alfred A. Knopf, 2012. (1st ed.) ISBN 978-0-307-27173-0.
  14. ↑ SPENCE, Jonathan D.. God's Chinese son : the Taiping Heavenly Kingdom of Hong Xiuquan. New York : [s.n.], 1996. (First edition.) ISBN 978-0-393-28586-4.
  15. ↑ SPENCE, Jonathan D.. God's Chinese son : the Taiping Heavenly Kingdom of Hong Xiuquan. New York : [s.n.], 1996. (First edition.) ISBN 978-0-393-28586-4. S. 116.
  16. ↑ ÖGREN, Anders. Currency Unions. Singapore : Springer Singapore, 2019. Dostupné online. ISBN 978-981-10-0622-7. S. 1–24.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Taiping Heavenly Kingdom na anglickej Wikipédii a Nebeská říše velkého míru na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nebeská_ríša_veľkého_pokoja&oldid=7521370“