Nerastná surovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nerastné suroviny)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ťažba obkladového kameňa na Sardínii

Nerastná surovina je neobnoviteľná nerastná prírodnina - prvok, zlúčenina, minerál alebo hornina, ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby ľudskej spoločnosti. Nerastnou surovinou môžu byť pevné, kvapalné aj plynné látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po priemyselnej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to rudy, nerudy a kaustobiolity. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. energetické suroviny[1]. V širšom zmysle k nerastným surovinám môžu byť radené i zdroje podzemnej vody. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako ložiská. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje ložisková geológia, v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.

Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - výpočet zásob suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia[2].

S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním poznatkov o neživej prírode množstvo druhov využívaných nerastných surovín narastá. Ich akumulácie, ktoré až na niektoré výnimky vznikli v minulých geologických dobách však nie sú neobmedzené, ich zásoby sa nereprodukujú, prípadne vznikajú veľmi pomaly, čo z hľadiska dĺžky ľudského života možno považovať za zanedbateľné.

Ťažba nerastných surovín sa v roku 2002 podieľala na tvorbe Slovenského hrubého domáceho produktu sumou 6,774 miliardy Slovenských korún (224 miliónov eur), čo predstavovalo asi 0,62 % HDP[3]. V roku 2011 to bolo 337,9 miliónov eur, čo predstavovalo 0,49 % HDP[4]. Slovenská republika veľkú časť nerastných surovín dováža (ropa, zemný plyn, železná ruda, bauxit, čierne uhlie).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie. Alfa, Bratislava, 693 s.
  2. Blišťan, P., Kondela, J., 2001: Základy banskej geológie a výpočtu zásob. 1. vyd. Košice : Elfa, 103 s.
  3. Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  4. Baláž, P., Kúšik, D. (Ed.), 2012, Nerastné suroviny SR. 2012. Ministerstvo životného prostredia SR, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, Spišská Nová Ves, 132 s.