Preskočiť na obsah

Nerastná surovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ťažba obkladového kameňa na Sardínii

Nerastná surovina alebo nerast je neobnoviteľná nerastná prírodnina - prvok, zlúčenina, minerál alebo hornina, ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby ľudskej spoločnosti. Nerastnou surovinou môžu byť pevné, kvapalné aj plynné látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po priemyselnej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to rudy, nerudy a kaustobiolity. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. energetické suroviny[1]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako ložiská. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje ložisková geológia, v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.

Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - výpočet zásob suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia[2].

S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním poznatkov o neživej prírode množstvo druhov využívaných nerastných surovín narastá. Ich akumulácie, ktoré až na niektoré výnimky vznikli v minulých geologických dobách však nie sú neobmedzené, ich zásoby sa nereprodukujú, prípadne vznikajú veľmi pomaly, čo z hľadiska dĺžky ľudského života možno považovať za zanedbateľné.

Ťažba nerastných surovín sa v roku 2002 podieľala na tvorbe Slovenského hrubého domáceho produktu sumou 6,774 miliardy Slovenských korún (224 miliónov eur), čo predstavovalo asi 0,62 % HDP[3]. V roku 2011 to bolo 337,9 miliónov eur, čo predstavovalo 0,49 % HDP[4]. Slovenská republika veľkú časť nerastných surovín dováža (ropa, zemný plyn, železná ruda, bauxit, čierne uhlie).

Ťažba nerastných surovín na Slovensku a jej podiel na HDP
Rok Objem Podiel HDP
2002[3] 6 774 000 0000 Sk / 224 000 000 eur 0,62 %
2011[4] 337 900 000 eur 0,49 %
2018[5] 332 150 000 eur 0,41 %

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie. Alfa, Bratislava, 693 s.
  2. Blišťan, P., Kondela, J., 2001: Základy banskej geológie a výpočtu zásob. 1. vyd. Košice : Elfa, 103 s.
  3. a b Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  4. a b Baláž, P., Kúšik, D. (Ed.), 2012, Nerastné suroviny SR. 2012. Ministerstvo životného prostredia SR, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, Spišská Nová Ves, 132 s.
  5. Šoltés, S., Kúšik, D., Mižák, J., 2019: Nerastné suroviny SR. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava