Nick Holonyak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nick Holonyak
americký vynálezca
americký vynálezca
Narodenie3. november 1928 (93 rokov)
Zeigler, Illinois, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nick Holonyak

Nick Holonyak (* 3. november 1928, Zeigler, Illinois, USA) je vynálezca LED (light-emitting diode, t. j. svetlo emitujúcej diódy), skúmal kremík a bol prvým študentom Johna Bardeena a neskôr aj jeho priateľom. Holonyak pracoval v laboratóriách Bella (po odchode Bardeena) a práve v týchto laboratóriách získal svoje prvé skúsenosti s tranzistormi. Je pevným zástancom názoru, že Johnovi Bardeenovi sa nedostalo toľko uznania, koľko by si zaslúžil za vývoj fyzikálnej teórie, ktorá umožnila vynález tranzistorov a že naproti tomu William Shockley získal až príliš veľa uznania.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Zeiglere, Illinois v rusínskej rodine (emigrantom z Československa/Podkarpatskej Rusi). Univerzitné vzdelanie (elektrotechnický inžinier) získal na Univerzite v Illinois. V roku 1951 absolvoval prvé lekcie u Johna Bardeena (bol jeho prvým PhD. študentom) a v tej súvislosti aj prvý laický pohľad na tranzistory. V roku 1952 prešiel od výskumu vákuových trubíc do polovodičových laboratórií Bardeena, napriek tomu, že tento prestup bol zosmiešňovaný niektorými spolupracovníkmi. Holonyak urobil správny krok, polovodiče čoskoro spôsobili prevrat v elektronike.

Po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 1954 bol požiadaný Bellom, aby pracoval na viacerých kremíkových zariadeniach, vrátane tranzistorov. Pokračoval v rozširovaní svojich vedeckých znalostí, pracoval pre US armádu (signalizačné oddelenie) a pre General Electric. V roku 1960 vytvoril prvý polovodičový laser a prvú LED v rolu 1962 (už ako konzultant v GE v Syracuse, New York). V roku 1963 sa vrátil na Univerzitu v Illinois ako profesor k Johnovi Bardeenovi a pracoval na kvantovej teórii vĺn a lasere. Je autorom publikácií Polovodičovo riadený usmerňovač (1964) a Fyzikálne vlastnosti polovodičov (1989). Ešte stále pracuje na výskume v Illinois na oddelení Elektrického a počítačového inžinierstva.

V roku 1989 získal Edisonovu medailu 'Za mimoriadnu kariéru v oblasti elektrotechniky a prínos k významnému zlepšeniu v oblasti polovodičov a prístrojov.' V roku 1995 bol ocenený Japonskou cenou za Významný prínos do výskumu praktickej aplikácii LED (light emitting diodes) a laserov.' V roku 2003 bol ocenený IEEE Medal of Honor.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]