Niepceotypia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Najstaršia dochovaná fotografická reprodukcia, ktorú zhotovil Nicéphore Niépce v roku 1825

Niepceotypia alebo zastarano heliografia (z starogr. helios – slnko a gráfein - písať) je najstaršia fotografická technika na vytváranie kontaktných reprodukcií grafických listov a snímok z camery obscury.

Autorom vynálezu niepceotypie bol Nicéphore Niépce, ktorý experimentoval s fotochemickou cestou reprodukcie pre litografiu. Na litografickú dosku s vrstvou svetlocitlivej fermeže kopíroval v roku 1813 pomocou slnečného svetla kresby a grafické listy, ktorých papier bol spriesvitnený.[1][2] V roku 1816 použil malú cameru obscuru a papier so svetlocitlivou vrstvou chloridu strieborného, ale snímky neboli ustálené a obraz časom zmizol.

Po rade pokusov s rôznymi svetlocitlivými látkami a podložkami zhotovil Nicéphore Niépce v roku 1822 reprodukciu medirytiny pápeža Pia VII. na vrstvu prírodného asfaltu rozpusteného v petroleji, nanesenú na sklenenú dosku.[3] Reprodukcia sa však nezachovala. Niépce potom ako podložku využíval litografický kameň a zinkovú dosku, ktoré boli po leptaní alebo rytí použité k tlači. Najstaršou dochovanou fotografickou reprodukciou, ktorú na medenú doštičku zhotovil Nicéphore Niépce v roku 1825, je obrázok muža vedúceho koňa.[4]

Nicéphore Niépce: Pohľad z okna v Le Gras, 1826 alebo 1827

Niépce tiež pokračoval v pokusoch s camerou obscurou. V roku 1824 vytvoril snímku na kameň s asfaltovou vrstvou, zachytávajúci pohľad z jeho pracovne na bočné krídlo domu a budovu na dvore, ktorá sa však tiež nezachovala.[5] Zrejme v roku 1826, najneskôr však v nasledujúcom roku, zhotovil za slnečného dňa Niépce snímku pohľadu z okna svojho domu na dvor s hospodárskymi budovami a stromom v pozadí, ktorá býva považovaná za najstaršiu dochovanú fotografiu.[6][7] Použil cameru obscuru s predsadenou šošovkou. Expozícia snímky o rozmeroch 163×203 mm trvala 8 hodín, takže slnko postupne osvetľovalo obe strany dvora. Obraz snímal na asfaltovú vrstvu, ktorá v osvetlených častiach tvrdla a vytvorila biele plochy. Tiene sú tmavé plochy cínovej podložky po zmytí neosvetleného asfaltu roztokom levanduľového oleja a terpentínu.[3]

Niepceotypia bola nahradená dokonalejšou technikou, dagerotypiou, vyvinutou Francúzom Louisom Daguerrom v roku 1839, a kalotypiou, objavenou Angličanom Williamom Foxom Talbotom nezávisle v tom istom čase.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie historické fotografické techniky:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 22.
  2. The First Photograh - A Chronology – anglicky, navštívené 15. máj 2008
  3. a b HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 23.
  4. BBC News, 21. marec, 2002: World's oldest photo sold to library(po anglicky), navštívené 15. mája 2008
  5. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 24.
  6. MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985. S. 13.
  7. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 33.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie originálu, portrétu Georges d'Amboise z 1650 (vľavo), a niepceotypovej reprodukcie urobené Niépcom v roku 1826
  • HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987.
  • MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heliografie na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]