Ninsun
Ninsun, nazývaná aj Ninsumun, „pani divých kráv",[1] bola mezopotámska bohyňa. Najznámejšia je ako matka hrdinu Gilgameša a manželka zbožšteného legendárneho kráľa Lugalbandu a v tejto úlohe vystupuje vo väčšine verzií Eposu o Gilgamešovi. Spájala sa s mestom Uruk, kde žije v tejto skladbe, ale uctievali ju aj v iných mestách starovekej Mezopotámie, napríklad v Nippure a Ure, a jej hlavným kultovým centrom bola osada Kikalki.
Miera dôležitosti Ninsun v Gilgamešovom živote sa v rôznych verziách eposu líši. Aktívnu úlohu zohráva len v tzv. štandardnej babylonskej verzii, v ktorej radí svojmu synovi a vykladá mu sny, prosí boha slnka Šamaša, aby ho ochraňoval, a prijíma Enkidua za člena svojej rodiny. V starobabylonskej verzii je jej úloha pasívna, Šamhat o jej činoch len stručne hovorí, zatiaľ čo chetitský preklad textu ju úplne vynecháva. Okrem toho je prítomná aj v starších sumerských skladbách vrátane Gilgameša a Nebeského býka, ako aj v zle zachovanom a veľmi ranom mýte, ktorý opisuje jej prvé stretnutie s Lugalbandom a ich manželstvo.
Králi z tretej dynastie v Ure považovali Ninsun za svoju božskú matku a Gilgameša za svojho brata, pravdepodobne preto, aby legitimizovali svoj nárok na vládu nad Mezopotámiou. Ur-Nammu aj Šulgi po sebe zanechali nápisy potvrdzujúce ich osobnú oddanosť tejto bohyni a princ známy len z jediného svedectva niesol teofónne meno Puzur-Ninsun.
V zozname bohov An = Anum sa spomínajú viaceré deti Ninsun a jej manžela Lugalbanda okrem Gilgameša. Málo doložená tradícia ju navyše považovala za matku umierajúceho boha Dumuziho, čo naznačuje určitú zámenu s jeho obvyklou matkou Dutturou. Mohla byť tiež stotožňovaná s bohyňou medicíny Gulou, najmä v synkretických hymnoch.
Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]
Manželstvo Ninsun a Lugalbanda[upraviť | upraviť zdroj]
Raný dynastický mýtus z Abú Salabichu opisuje prvé stretnutie a svadbu Ninsun a Lugalbanda.[2] Text sa považuje za mimoriadne náročný na preklad a štúdium, keďže sa zachovala len jedna pravdepodobne neúplná kópia. V zachovaných fragmentoch Ninsun ponúka Lugalbandovi chlieb s pivom a neskôr s ním strávi noc v Iri'aze, horskej lokalite v Elame. Po prebudení dostane priloženú hlinenú tabuľku a po jej prečítaní pravdepodobne vyzýva Lugalbanda, aby s ňou išiel do Uruku navštíviť En (vládcu) mesta. Keď tam dorazia, zjaví sa bohyňa Inanna, ktorá Lugalbandovi dáva pokyny, ako má osloviť Ninsuninho bezmenného otca, aby sa s ňou mohol oženiť. Rekonštrukcia záveru príbehu je neisté, ale Jan Lisman navrhuje, že posledná známa časť zahŕňa Lugalbandovo pozvanie vlastných príbuzných aj členov Ninsuninej rodiny na svadbu.[2] Tvrdí sa, že tento mýtus vyvrcholil narodením Gilgameša, ale tento návrh nie je dokázaný a je kontroverzný.[3]
Rada Gilgamešovi[upraviť | upraviť zdroj]
Ninsún sa objavuje v niektorých kópiách sumerského mýtu Gilgameš a nebeský býk,[3] v ktorom radí svojmu synovi, aby odmietol Inannine návrhy a dary.
Snové sekvencie[upraviť | upraviť zdroj]
V starobabylonskej verzii Eposu o Gilgamešovi hlavný hrdina žiada Ninsun, aby mu vyložila sny, ktoré predpovedajú príchod Enkidua.[3] V mladších verziách skladby to nie je zobrazené priamo, ale skôr sa o tom zmieňuje Šamhat Enkiduovi. Ninsun predpovedá, že Gilgameš a Enkidu sa zblížia (podľa Andrewa R. Georgea sa stanú milencami), čo sa po ich následnom súboji aj splní. V „štandardnej babylonskej" verzii hrdinovia neskôr navštívia Ninsun v jej chráme v Uruku. Tá sa modlí k Šamašovi, aby sa postaral o jej syna, hoci si je vedomá osudu, ktorý ho čaká. Zároveň žiada Šamašovu manželku Ayu, aby sa prihovorila za Gilgameša. Podarí sa jej presvedčiť Šamaša, aby Gilgamešovi daroval trinásť vetrov, ktoré mu majú pomôcť na ceste do cédrového lesa. Na jednom mieste uznáva, že je mu súdené prebývať v podsvetí po boku božstiev, ako sú Ningišzida a Irnina. Záverečné verše sú poškodené, ale Ninsún zrejme považuje Šamaša za zodpovedného za Gilgamešov plán putovať do vzdialených krajín, a preto očakáva, že mu pomôže.
Vyhlásenie rovnosti s Enkiduom[upraviť | upraviť zdroj]
Po skončení modlitby k Šamašovi sa Ninsun rozhodne stretnúť s Enkiduom a vyhlási ho za rovného svojmu synovi v hodnosti a za člena svojej rodiny.[3] Táto scéna sa konvenčne interpretuje ako predstavenie adopcie. Neexistujú dôkazy, že by sa analogický dejový bod vyskytoval v starobabylonských verziách. Andrew R. George navrhuje, že pasáž odráža zvyk známy z novobabylonských a neskorších dokumentov z Uruku, podľa ktorého sa v chrámoch vychovávali nájdené deti a siroty, hoci ich božskými ochrancami boli skôr anonymné „dcéry Eany" než Ninsun. Iný výklad navrhol Nathan Wasserman, ktorý predpokladá, že prijatím Enkidua sa Ninsún zaručil za jeho vernosť Gilgamešovi a mestu Uruk[4].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Wilcke, Claus (1998), Ninsun, Reallexikon der Assyriologie (in German), retrieved 2022-05-12
- ↑ a b Lisman, Jan (2019). The (Inchoate) Marriage of Lugalbanda and Ninsumuna. Journal of the Ancient Near Eastern Society Ex Oriente Lux (JEOL). Leiden: Dutch Ancient Near Eastern Society “Ex Oriente Lux”. 47. ISSN 0075-2118.
- ↑ a b c d George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.
- ↑ Wasserman, Nathan (2005). Offspring of Silence, Spawn of a Fish, Son of a Gazelle...: Enkidu's Different Origins in the Epic of Gilgameš. In Sefati, Yitzhak (ed.). An experienced scribe who neglects nothing: ancient Near Eastern studies in honor of Jacob Klein. Bethesda, MD: CDL Press. ISBN 1-883053-83-8. OCLC 56414097.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ninsun
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ninsun na anglickej Wikipédii.