Nokturno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nokturno môže zriedkavo znamenať aj obraz nočnej krajiny, pozri nokturno (obraz).

Nokturno alebo nočná hudba (franc. a angl. nocturne, tal. notturno, nem. Nachtstück/Nachtmusik/Nocturne/Notturno/Nocturno) môže byť[1][2][3]:

  • a) v 18. storočí: zábavná (viacvetová komorná) inštrumentálna skladba hraná vonku v noci, podobná serenáde, kasáciii, partite či divertimentu
  • b) v 19. storočí: jednovetová charakteristická skladba lyrickej (najmä trúchlivej nočnej) nálady pre klavír
  • c) od (60. rokov) 18. storočia: vokálna skladba rázu podobného ako pod a) alebo b) (pôvodne najmä jemná a „ospalá“ skladba pre spevácke duo – spravidla ženy – so sprievodom basso continuo)

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo nokturno pravdepodobne pochádza zo (staršieho českého a staršieho nemeckého) tvaru nocturno (význam: nokturno), ktorý je pravdepodobne chybným zápisom talianskeho slova notturno (význam: nočný/nokturno)[4][5][2], ktoré pochádza z latinského slova nocturnus (význam: nočný)[6].

Vývoj inštrumentálneho nokturna[7][upraviť | upraviť zdroj]

Názov notturno sa používal už od neskorého osemnásteho storočia pre viacvetné skladby pre komorný orchester, ktoré mali byť hrané vonku v noci.[8]

V roku 1814 vydal írsky skladateľ a klavirista John Field svoj prvý súbor nokturn, ktorým založil žáner nokturno v zmysle definície b).[8] Tieto skladby sú skladané pre sólový klavír, sú veľmi poetické a snivé. Majú zobrazovať noc, mesiac a všetky lyrické i dramatické pocity s nimi spojené.[9]

V tomto období na Fielda nadviazali napríklad Muzio Clementi, Ferdinand Ries, Maria Szymanowska, Friedrich Kalkbrenner, Robert Schumann a Franz Liszt,[9] svoj vrchol potom táto forma dosiahla v 21 nokturnách Fryderyka Chopina.[9][8]

Na konci storočia Claude Debussy transformoval túto formu pre orchester.[8] Neskôr v 20. storočí potom Béla Bartók skladal nokturná odlišného, strašidelného rázu.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. nokturno. In: Malá československá encyklopedie 4 M-Pol. 1. vyd. Praha : Academia, 1986. 989 s. S. 545.
  2. a b FASTL, Christian. Notturno. In: Oesterreichisches Musiklexikon [online]. Wien : Österreichische Akademie der Wissenschaften, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  3. NOCTURNE [online]. Nancy Cedex : Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  4. Godfrey Weber's General music teacher : adapted to self-instruction, both for teachers and learners; embracing also an extensive dictionary of musical terms. Boston : J.H. Wilkins & R.B. Carter, 1841. Dostupné online. S. LXI.
  5. nocturno. In: Příruční slovník jazyka českého. dostupné online
  6. Not­tur­no. In: Duden [online]. Berlin : Bibliographisches Institut, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  7. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nokturno na českej Wikipédii.
  8. a b c d e Nokturno na Encyclopædia Britannica (po anglicky)
  9. a b c Nokturno na stránkach Chopinovho medzinárodného inštitútu vo Varšave