Nossis
Nossis (starogr. Νοσσίς) bola grécka poetka v 3. storočí pred Kr.[1][2][3]
Poetka Nossis pochádzala z Lokroi Epizefyrioi (Locri, býv. dórskej kolónie založenej v 7. stor. pred Kr.[4]), mesta na pobreží Iónskeho mora južnej Itálie (Magna Graecia, na tomto území bolo v staroveku mnoho slávnych básnikov, ale zachovala sa len malá časť ich tvorby[5]).[6] Nossis patrila k najobdivovanejším poetkám, často ju porovnávali so Sapfó. Antipatros zo Solúna ju uviedol ako jednu z deviatich poetiek, ktoré „súperili s Múzami“ (Helléniké Anthologia 9.26 [7]), nazval ju „theoglóssous“ – „tá, ktorá hovorila ako božstvá“ (t. j. Múzy).[5]
Z jej lyrickej poézie sa zachovalo 12 básní (viaceré sa týkajú ženských bohyní – Afrodity, Héry a Artemidy,[6] v jednej sa porovnáva so Sapfó[1]).[3] Jedenásť jej autentických štvorverší, vyňatých z väčšej publikovanej zbierky, sa zachovalo len preto, že ich básnik Meleagros z Gadary v 1. stor. pred Kr. zahrnul vo svojej kompilácii epigramov s názvom Stefanos (Στέφανος, „veniec“), ktorá bola neskôr začlenená do existujúcej gréckej antológie epigramov (Anthologia Graeca).[6] V básni č. 3 Nossis identifikuje svoju matku ako Theofilidu, dcéru Kleoché, a opisuje sa ako paid agama – „vznešené dieťa“ [8] (uznáva tak úlohu, ktorú zohrala jej matka a stará mama pri odovzdávaní svojich vedomostí počas jej výchovy[4]). Keďže epigram oslavuje Theofilidine zasvätenie tkaného rúcha Hére, bohyni manželstva, môže pripomínať Nossidinu vlastnú svadbu.[6] Hoci jej básne (epigramy) v štýle miestami jasne čerpajú od Sapfó, existuje veľa kľúčových rozdielov, vďaka ktorým je Nossis jedinečná.[4] Približný dátum jej pôsobenia je známy zo zmienky o sicílskom dramatikovi Rhinthónovi (báseň č. 10), ktorú napísala za vlády Ptolemaia I. Egyptského († 282 pred Kr.).[6][9]
Nossis oslavovala lásku a ženskú krásu a považovala sa za nástupkyňu Sapfó.[10]
- Nič nie je sladšie ako láska
- iné slasti sú na druhom mieste,
- dokonca aj med vypľujem z úst.
- Tak ja Nossis hovorím,
- že ten, koho Láska (Cyperčanka, t. j. Afrodita zanedbala) nepoboskala
- nemá nič, žiaden kvet, žiadnu slasť,
- nevie, aké ruže sú kvety lásky. [11][2][5][12]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 294.
- ↑ a b Publius et Cajus Valerius Catullus Ovidius Naso. Praha : Jerabek, 1858. S. 93.
- ↑ a b Matthew Dillon, Esther Eidinow, Lisa Maurizio. Women's Ritual Competence in the Greco-Roman Mediterranean. London : Taylor & Francis, 2016. ISBN 978-11-3478-052-5. S. 191.
- ↑ a b c Ian Michael Plant. Women Writers of Ancient Greece and Rome. Norman : University of Oklahoma Press, 2004. ISBN 978-08-0613-621-9. S. 63.
- ↑ a b c Katherine McDonald. Italy Before Rome. London : Taylor & Francis, 2021. ISBN 978-04-2962-806-1. S. 66.
- ↑ a b c d e Bonnie G. Smith. The Oxford Encyclopedia of Women in World History. Oxford : Oxford University Press, 2008. ISBN 978-01-9514-890-9. S. 372.
- ↑ Helléniké Anthologia, Antipater of Thessalonica , 9, 26 [1]
- ↑ Helléniké Anthologia, Nossis, 6, 265 [2][3]
- ↑ Emily Hauser. How Women Became Poets: A Gender History of Greek Literature. Princeton : Princeton University Press, 2023. ISBN 978-06-9120-107-8. S. 279.
- ↑ Thomas K. Hubbard. Homosexuality in Greece and Rome: A Sourcebook of Basic Documents. Berkeley : University of California Press, 2023. ISBN 978-05-2022-381-3. S. 288.
- ↑ Jane M Snyder. The Woman and the Lyre: Women Writers in Classical Greece and Rome. Carbondale : Southem Illinois University Press, 2017. ISBN 978-08-0933-596-1. S. 83-84.
- ↑ Helléniké Anthologia, Nossis, 5, 170 [4]