O krátkosti života (Seneca)
| O krátkosti života | |
|---|---|
| De Brevitate Vitae | |
 ' | |
|
| |
| Autor | Lucius Annaeus Seneca |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
O krátkosti života (latinsky: De Brevitate Vitae alebo Ad Paulinum de brevitate vitae) je morálna esej, ktorú napísal Lucius Annaeus Seneca známy tiež ako Seneca mladší, či jednoducho iba ako Seneca, rímsky stoický filozof, niekedy okolo roku 49 nášho letopočtu svojmu priateľovi Paulínovi. Filozof píše o mnohých stoických princípoch povahy času, konkrétne o tom, že ľudia veľa času premrhajú v nezmyselných činnostiach. Príroda podľa eseje dáva ľuďom dostatok času na to, čo je skutočne dôležité a človek ho musí náležite využiť.
Dielo je adresované mužovi, ktorý sa volá Paulinus – pravdepodobne Pompeius Paulinus, rytier z Arelate – a zvyčajne sa datuje do obdobia okolo roku 49 nášho letopočtu. Z kapitol 18 a 19 De Brevitate Vitae je jasné, že Paulinus bol praefectus annonae, úradník, ktorý dohliadal na zásobovanie Ríma obilím, a preto bol dôležitým mužom. Bol pravdepodobne blízkym príbuzným Senekovej manželky Pompeie Pauliny.
Čo sa týka dátumu kedy bol list napísaný, muselo to byť po smrti Caligulu (41 n. l.), ktorú Seneca spomína v §18.5. Okrem toho sú známe dve obdobia, kedy Paulinus mohol slúžiť ako praefectus annonae, 48 – 55 a 62 – 71 n. l., a historicii uprednostňujú skoršie obdobie. Už skôr bol navrhnutý dátum 49 n. l., pretože Seneca píše v § 13.8 „že Sulla bol posledným z Rimanov, ktorí rozšírili pomerium (hranica Ríma). Keďže ho potom Claudius rozšíril v roku 49/50 nášho letopočtu, dielo zrejme bolo napísané pred týmto dátumom. Miriam Griffin však tvrdila, že Seneca cituje pedanta, ktorý tvrdí, že Claudiusovo rozšírenie bolo nezákonné, čo by znamenalo, že Seneca písal po tomto dátume. Griffin sa domnievala, že Seneca napísal De Brevitate Vitae ako ospravedlnenie pre Paulinusa, aby odišiel do predčasného dôchodku v roku 55 nášho letopočtu.
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]V kapitole 1 Seneca odpovedá na ľudskú sťažnosť, že život je príliš krátky, s názorom, že život je dostatočne dlhý, ak je dobre riadený. Kapitoly 2 až 9 sa zaoberajú mnohými spôsobmi, ktorými ľudia, ktorí sú pohltení nezmyselnými aktivitami (occupati) mrhajú životom a strácajú čas. Kapitoly 10 až 17 poukazujú na kontrast medzi filozofickým prístupom k voľnému času (otium) a pomýleným spoločným prístupom. To vyvrcholí v kapitolách 18 až 20, ktoré oceňujú emancipáciu múdrych, ktorí sa dokážu povzniesť nad životy iných, utápajúcich sa v nekonečných rozptýleniach.
Témy
[upraviť | upraviť zdroj]V liste Seneca tvrdí, že strácame príliš veľa času, pretože si ho náležite nevážime. Vynakladáme veľké úsilie na ochranu iných cenností, ako sú peniaze a majetok, ale keďže sa čas javí ako nehmotný, dovoľujeme iným, aby nám vzali čas. Múdri ľudia na druhej strane chápu, že čas je najcennejší zo všetkých zdrojov a môžu sa oslobodiť plytvania s ním a vytvoriť si zmysluplný život.
Seneca vyzýva svojich čitateľov, aby žili v prítomnosti a prispôsobili sa zmysluplnému životu v súlade s prírodou. Len tak môže človek skutočne odomknúť minulosť aj budúcnosť aby sme dosiahli skutočnú cnosť.
Slovenské vydania
[upraviť | upraviť zdroj]- Olík, Michal. O krátkosti života. Jeden strom 2023 ISBN 9788097433307
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku De Brevitate Vitae (Seneca) na anglickej Wikipédii.