Zobrazenie zdroja stránky Obliehanie Edessy

[[Súbor:Urfacastle.jpg|náhľad|Edesská citadela]]
'''Obliehanie Edessy''' bol významný vojenský stret v dejinách [[Križiacky štát|križiackych štátov]]. Obliehanie sa tiahlo od [[28. november|28. novembra]] do [[24. december|24. decembra]] roka [[1144]]. V dôsledku dobytia [[Edessa (Mezopotámia)|Edessy]] padla väčšina územia [[Križiacky štát|križiackeho]] [[Edesské grófstvo|grófstvo Edessa]] do rúk Turkov, čo následne viedlo k vyhláseniu [[Druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]].

== Predchádzajúca udalosti ==
{{hlavný článok|Edesské grófstvo}}
[[Edesské grófstvo]] bolo prvým [[Križiacky štát|križiackym štátom]], ktorý západný kresťania na [[Blízky východ|Blízkom východe]] založili po [[Prvá križiacka výprava|prvej križiackej výprave]]. Vzniklo v roku [[1098]] keď [[Balduin I. (Jeruzalem)|Balduin z Boulogne]] opustil hlavnú armádu križiackej výpravy a vytvoril v [[Edessa (Mezopotámia)|Edesse]] svoj vlastný štát.<ref name=friesian>{{cite web |url=http://www.friesian.com/outremer.htm#edessa
|title=Crusader States, Kings of Jerusalem & Cyprus, Templars, Hospitallers, Israel, etc.
|website=www.friesian.com
|accessdate=26 February 2019}}</ref>

Grófstvo bolo najsevernejšie položeným križiackym štátom. Keďže bolo vnútrozemské, bolo zároveň najizolovanejšie a v porovnaní s ostatnými križiackymi štátmi bolo i vojensky najslabšie. Bolo úplne obklopené územím v rukách tureckých vládcov, [[Danišmendovci|Danišmendovcov]], [[Artukovci|Artukovcov]] a [[Seldžucká ríša|Seldžukov]]. V roku [[1104]] boli v [[Bitka pri Harrane|bitke pri Harrane]] porazení a zajatí gróf [[Balduin II. (Jeruzalem)|Balduin z Bourgu]] a jeho nástupca Joscelin z Courtenay, a neskôr znovu v roku [[1122]]. Joscelin I. grófstvo zreštauroval a bránil ho až do svojej smrti roku [[1131]], keď padol v bitke s Turkami. Jeho miesto zaujal nerozhodný [[Joscelin II.]], ktorého  ťaživá situácia donútila spojiť sa s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Gróf z Edessy bol však naďalej i vazalom [[Jeruzalemské kráľovstvo|jeruzalemského kráľa]]. V roku [[1143]] však kráľ [[Fulko V.]] aj byzantský cisár [[Ján II. (Byzantská ríša)|Ján II.]], ktorí Edesské grófstvo chránili zomreli, čím zanikla obranná hrádza proti [[mosul]]skému [[atabeg]]ovi Zengímu. S ostatnými križiackymi vládcami [[Raimond z Poitiers|Raimondom z Poitiers]] v [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochii]] a [[Tripoliské grófstvo|grófom z Tripolisu]] [[Raimond II. z Tripolisu|Raimondom II.]] sa Joscelin II. znepriatelil, a tak pre záchranu ohrozenej Edessy neurobili vôbec nič.<ref name=friesian/>

== Obliehanie mesta ==
V roku [[1144]] uzavrel Joscelin II. proti vzrastajúcej [[Zengí]]ho moci spojenectvo s artukovským vládcom Kara Aslanom v [[Diyarbakır]]e. Zengí, ktorý sa rozhodol využiť smrť jeruzalemského kráľa Fulka vo svoj prospech, prispechal s armádou k Edesse. Vymyslel pritom na križiakov pascu. S malým oddielom vylákal hlavné Joscelinovo vojsko od mesta a Edessa tak zostala ponechaná prakticky bez obrancov. Následne Zengí hlavnou armádou Joscelinov hlavný voj obišiel a mesto napadol.<ref name=friesian/>

Obranu v meste prevzali za neprítomného grófa latinský biskup Hugo II., biskup arménskych [[Monofyzitizmus|monofyzitov]] Ján a [[Sýrska ortodoxná cirkev|jakobitský]] biskup Basileios. Keď sa Joscelin II. dozvedel o obliehaní mesta, rozhodol sa neútočiť okamžite na emirovo vojsko, ale stiahol sa do pevnosti [[Turbessel]], ležiacej západne od [[Eufrat]]u. Jeruzalemské vojsko sa okamžite vydalo na sever Edesse na pomoc, ale bolo príliš ďaleko na to, aby mohlo včas účinne zasiahnuť. Antiochijské knieža Raimond i tripoliský gróf volanie o pomoc ignorovali a situáciu z diaľky pozorovali.

Zengí zatiaľ nechránené mesto obkľúčil a začal budovať obliehacie zariadenie a podkopávať mestské hradby. Medzitým tiež vyjednával podporu medzi miestnymi seldžuckými kmeňmi a [[Kurdi|Kurdmi]]. Obyvatelia [[Edessa (Mezopotámia)|Edessy]] sa snažili, napriek zlej výzbroje a prakticky nulovému vojenskému výcviku a skúsenostiam, klásť odpor. Avšak vďaka neskúsenosti obrancov niektoré veže neboli obsadené a tiež si nevedeli rady s nepriateľskými ženistami podkopávajúcimi múry. 24. decembra sa Zengí rozhodol pre generálny útok. Moslimskí vojaci zaútočili po celej dĺžke hradieb a bez väčších problémov prenikli do mesta a zabili každého komu sa nepodarilo utiecť do [[Georgios Maniakes|Maniakovej]] citadely. Ďalší ľudia, vrátane biskupa Huga II., boli panikáriacim davom ušliapaní. Samotná citadela vzdorovala ešte dva dni než padla.

Tureckí vojaci začali mesto okamžite plieniť. Zengí potom rozkázal drancovanie zastaviť a nechal zhromaždiť všetkých preživších Edessanov. Všetci kresťania západného [[Obrad (postup úkonov)|rítu]] boli buď povraždení alebo predaní do [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]]. Východní kresťania boli ušetrení, avšak Arméni, ktorým Zengí nedôveroval, sa museli vysťahovať a namiesto nich pozvali do Edessy niekoľko sto [[Židia|židovských]] rodín, ktoré boli v moslimskej spoločnosti považované za lojálnejšie. Poarabštení sýrski jakobiti boli pod Zengího výslovnou ochranou. Novým miestodržiteľom v Edesse sa stal jeden zo Zengího veliteľov Zaid ad-Dín Ali Kucuk, vodcom kresťanskej komunity sa stal jakobitský biskup Basileios, ktorý moslimom prisľúbil svoju lojalitu.

== Dôsledky ==
{{hlavný článok|Druhá križiacka výprava}}
[[Súbor:Battle_of_Edeesa_1146.jpg|vľavo|náhľad|Snaha o znovudobytie Edessy roku 1146]]
V januári roku [[1145]] [[Zengí]] obsadil oblasť Saruj a obliehal mesto Birecik. Medzitým konečne na sever dorazilo jeruzalemské vojsko vedené kráľovským konstáblom Manassèsom de Hierges, ktoré sa spojilo s Joscelinom II. Zengí sa tiež dozvedel o problémoch v [[Mezopotámia|mezopotámskom]] Mosule a na severe sa už nemohol dlhšie zdržiavať. Jeho úspech v boji proti križiakom z neho urobil hrdinu v moslimskom svete. [[Bagdad]]ský [[kalif]] mu udelil titul sultána z Mosulu a Aleppa, čím prestal byť [[Zengí]] jednoduchým vojenským náčelníkom. Získal tiež svoje priezvisko ''al Malik al Mansúr – víťazný kráľ''. Zengí už teda nešiel proti zostávajúcim teritóriám ležiacom na západ od [[Eufrat]]u a jeruzalemské a edesské vojsko ich ubránili proti nájazdom tureckých náčelníkov. Napriek tomu však kúsok po kúsku križiaci svoje územia strácali v prospech Turkov i Byzancie. Novým hlavným mestom grófstva sa stal [[Turbessel]].

V roku [[1146]] Zengího zavraždil jeho [[eunuch]] [[Jarankeš]] a jeho miesto zaujali jeho synovia. Joscelin II. sa v októbri 1146 rozhodol situáciu využiť na znovudobytie Edessy. Na celé ťaženie bol však Joscelin sám a nový [[Halab|aleppský]] vládca [[Núr ad-Dín]] jeho armádu ľahko rozprášil.

Správy o páde Edessy otriasli kresťanskou Európou. Pápež [[Eugen III.]] preto následne vyhlásil [[Druhá križiacka výprava|druhú križiacku výpravu]], ktorej sa zúčastnili mimo iné aj [[Francúzsko|francúzsky]] kráľ [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovít VII.]] a rímsko-nemecký kráľ [[Konrád III. (Svätá ríša rímska)|Konrád III.]] Je zaznamenaná tiež účasť oddielov i veľmožov z českých krajín. Krížová výprava však nedosiahla žiadnych významných vojenských úspechov a Edessa už nebola križiakmi nikdy znovu dobytá.<ref name=friesian/>

== Referencie ==
<references />

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Baldwin|meno=Marshall W.|spoluautori=a kol.|titul=A History of the Crusades. Vol. 1, The first hundred years|vydavateľ=University of Wisconsin Press|miesto=Madison|rok=1969|počet strán=707
|isbn=|jazyk=anglicky|url=http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusOne&isize=M}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bridge|meno=Antony|titul=Křížové výpravy|vydavateľ=Academia|miesto=Praha|rok=1995|počet strán=228|isbn=80-200-0512-9}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dostourian|meno=Ara Edmond|titul=Armenia and the Crusades : tenth to twelfth centuries : the Chronicle of Matthew of Edessa|vydavateľ=National Association for Armenian Studies and Research ; University Press of America|miesto=Belmont ; Lanham|rok=1993|počet strán=375|isbn=0-81918953-7|jazyk=anglicky}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Duggan|meno=Alfred|odkaz na autora=|titul=Křižácké výpravy|vydavateľ=Orbis|miesto=Praha|rok=1973|počet strán=214|isbn=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrochová|meno=Věra|priezisko2=Hroch|meno2=Miroslav|titul=Křižáci ve svaté zemi|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1996|vydanie=2|počet strán=289|isbn=80-204-0621-2}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrochová|meno=Věra|titul=Křížové výpravy ve světle soudobých kronik|vydavateľ=Státní pedagogické nakladatelství|miesto=Praha|rok=1982|počet strán=255|isbn=}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Runciman|jméno=Steven|titul=A history of the crusades. Vol. 2, The Kingdom of Jerusalem and the Frankish East : 1100-1187|vydavateľ=Penguin Books|miesto=London|rok=1990|počet strán=376|isbn=0-14-013704-1|jazyk=anglicky}}
* ''The Damascus Chronicle of the Crusaders, Extracted and translated from the Chronicle of Ibn al-Qalanisi''. Edited and translated by H. A. R. Gibb. London, 1932.
* Viliam z Tyru. ''A History of Deeds Done Beyond the Sea''. Edited and translated by E. A. Babcock and A. C. Krey. Columbia University Press, 1943.

== Pozri aj ==
* [[Križiacky štát]]
* [[Križiacka výprava]]
* [[Şanlıurfa|Edessa]]
* [[Edesské grófstvo]]

== Externé odkazy ==
*[http://www.fordham.edu/halsall/source/tyre-edessa.html Medieval Sourcebook: William of Tyre: The Fall of Edessa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140814182619/http://www.fordham.edu/halsall/source/tyre-edessa.html |date=2014-08-14 }} 

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Obléhání Edessy|16767320}}


[[Kategória:Križiacke výpravy]]
[[Kategória:Bitky v Turecku]]
[[Kategória:Bitky v 1144]]
[[Kategória:Edesské grófstvo]]