Obliehanie Naxosu (490 pred Kr.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Druhé obliehanie Naxosu
Súčasť Grécko-perzských vojen
Aegean Sea with island groups labeled.gif
Poloha ostrova Naxos
Dátum 490 pred Kr.
Miesto Naxos
Výsledok víťazstvo Staroperzskej ríše
Zmeny územia: Perzia obsadila ostrov Naxos
Protivníci
Naxos Perzská ríša
Velitelia
neznámy Datis,
Artafernes
Sila
8 000 mužov,
190 lodí
20 - 60 000 mužov,
600 lodí
Straty
5 000 mužov,
170 lodí
2 800 mužov,
23 lodí
Zoznam bitiek pred rokom 601
Grécko-perzské vojny
Prvé obliehanie NaxosuObliehanie SardisuEfezosLadéDruhé obliehanie NaxosuObliehanie EretrieMaratónTermopylyArtemisionSalamínaPlatajeMykaléEurymedonCyprus

Druhé obliehanie Naxosu v roku 490 pred Kr. bolo bitkou medzi obyvateľmi Naxosu a Peržanmi pod velením Datisa a Artaferna, ktorí smerovali proti Aténam a Eretrii. Bolo súčasťou Grécko-perzských vojen.

Iónske povstanie začalo v roku 499 pred Kr. po prvom obliehaní Naxosu. Vtedy boli Peržania porazení a rebéliu sa im podarilo potlačiť až o 5 rokov neskôr. Perzský kráľ Dareios I. žiadal pomstu a vydal príkaz svojmu loďstvu a armáde pod vedením Datisa a Artaferna k invázii do Grécka. Druhýkrát Peržania obyvateľov Naxosu prekvapili, a tí boli nútení opustiť svoje mesto a utiecť do hôr. Opustené mesto Peržania vyplienili a vypálili.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 500 pred Kr. bol ostrov Naxos obliehaný Perzskou ríšou, s pomocou Naxoských exilantov a ich Iónskych spojencov. Obyvatelia Naxosu boli pred inváziou varovaní perzským veliteľom Megabatom a boli na obliehanie pripravení.[1] Trvalo štyri mesiace; potom Peržanom došlo zlato a potraviny a boli nútení ustúpiť.[2]

Veliteľ Iónskych Grékov Aristagoras, ktorý povedal, že zaplatí výdavky na túto vojenskú kampaň, stratil dôveru Peržanov a následne vyvolal povstanie Iónov proti nim.[3] Povstanie trvalo do roku 494 pred Kr., kedy perzské loďstvo rozdrvilo grécke v Bitke pri Ladé.[1] Aristagoras bol zabitý v boli proti Trákom v Trácii po svojom úteku z Iónie.[4] Dareios sa chcel pomstiť aj Eretrii a ténam za vojenskú pomoc Iónskemu povstaniu.[5] V roku 490 pred Kr. zozbieral veľké loďstvo v počte približne 600 lodí, z ktorých 300 boli vojnové lode alebo trirémy a zvyšok transportné lode. K loďstvu sa pridala armáda ľahko ozbrojených 20 - 30 000 mužov.

Naxos[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa zobrazujúca inváziu v roku 490 pred Kr.

Velitelia výpravy boli Méd Datis a Artafernes, Dareiov synovec.[6] S jadrom armády sa stretli v Kilikii a odtiaľ sa plavili na ostrov Samos.[7] Odtiaľ loďstvo smerovalo k Ikarii a ďalej od ostrova k ostrovu až k Naxosu.[7] Obyvatelia boli príchodom perzskej flotily prekvapení a utiekli do hôr.[8] Peržania po pristátí vyplienili a podpálili mesto Naxos, a zajatcov odviedli do otroctva. Ostrov anektovala Perzská ríša.

Dozvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Po obsadení Naxosu perzská flotila prehľadala okolité ostrovy a násilne odviedla mnoho mužov do svojej armády.[9] Potom sa Peržania obrátili k ostrovu Eubója, kde začali obliehanie Eretrie. Mesto obsadili o 6 dní potom, čo niektorí prominentní obyvatelia otvorili dobyvateľom brány.[10] Z Eretrie pokračovali smerom do Atén a stretli sa v pozemnom boji s Grékmi v Bitke pri Maratóne.[11] Tu však boli spojenými silami Atén a Plataje porazení a nútení vrátiť sa späť do Malej Ázie.[12] Naxos zostal súčasťou Perzskej ríše do roku 479 pred Kr., kedy prebehol v Bitke pri Salamíne na stranu víťaznej gréckej flotily.[13]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Herodotos V,33
  2. Herodotos V,34
  3. Herodotos V,36
  4. Herodotos VI,18
  5. Herodotos V,126
  6. Herodotos VI,94
  7. a b Herodotos VI,95
  8. Herodotos VI,96
  9. Herodotos VI,99
  10. Herodotos VI,101
  11. Herodotos VI,102
  12. Herodotos VI,115
  13. Herodotos VIII,8.46