Preskočiť na obsah

Obrana architektúry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Obrana architektúry je názov listu, ktorý zaslal Karel Teige Le Corbusierovi.

Karel Teige český teoretik architektúry, sa zaoberal vtedajšou problematikou komponavania architektúry. Reagoval na aktuálny vývoj v avandgardných postupoch riešenia foriem architektúry. Koncom 20. rokov minulého storočia komentoval a zároveň kritizoval svetoznámeho architekta, predstaviteľa funkcionalizmu Le Corbusier a v jeho tvorbe. Hlásal zjednodušenie foriem, odkláňal sa od historizmu a zdôrazňoval dôležitosť funkcie stavby.

V časopise Stavba Teige kritizoval architektovu tvorbu. Nesúhlasil s názorom, že pri vytváraní architektonického diela sa máme nechať inšpirovať z výtvarno- umeleckých prvkov, pretože sám teoretik popieral spájanie architektúry s umením.

Le Corbusier ako zástanca a hlboký vyznávač umenia, taktiež autor niekoľkých malieb, sa snažil opätovne vyvrátiť mylný posudok o Teigeho úvahách na vtedajšiu súčasnú architektúru. Na svoju obhajobu odpovedal Karlovi Teigemu v liste, ktorý nazvala Obrana architektúry.

Vývoj tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoj obdiv či nesúhlas sa môže vyjadriť vždy, avšak dielo Le Corbusiera predstavuje vedúcu svetovú modernú architektúru, je iniciátorom a objaviteľom novej formy v architektúre. Teige vyjadril svoj obdiv voči jeho tvorbe, označil ju ako počiatok novej architektúry.

Architektúra nie je umenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to teória, že architektúra nie je vhodným objektom, kde využívame umelecko- výtvarné cítenie. Architekt pri tvorbe nedokáže vyjadriť všetky emocionálne prejavy, tak ako maliar či sochár. Hlavnými predstaviteľmi tohto názoru boli Mart Stam a Hannes Meyer. Tvrdili, že architektúra nie je kompozícia, je to veda. Všetko funkčné je krásne. Le Corbusier sa stal hlavným odporcom tohto hnutia koncom 20. rokov minulého storočia. Taktiež akademizmus ovplyvňoval pomalý vývoj modernej architektúry. Znamená prevládajúce záujmy vedúcich vládnucich vrstiev spoločnosti.

Mundaneum je svetové kultúrne centrum v Ženeve. Navrhol ho Le Corbusier z motívmi historickej architektúry.

Karel Teige ostro kritizoval toto dielo na základe jeho podložených teórii

  • Sieň univerzity je situovaná ku kongresovej hale symetricky
  • Panoráma musí riadiť dispozíciu
  • Skladba mesta nesmie byť podľa osi súmernosti a zlatého rezu
  • Regulačné trasy- nesmieme brať do úvahy požiadavky komunikácie, orientáciu na svetové strany

Plán mesta musí byť diktovaný ekonómiou miest, dopravou, orientáciou smerom k slnku. Proporcia, do ktorej sa zaraďuje betónová alebo oceľová stavba, sa nemôže komponovať podľa kamenných či tehlových renesančných palácov. ".. pod diktátom kompozičných schémat a akýchkoľvek formalistických, výtvarných úmyslov sa mrzačí stavba!" [1]

Vplyv vedy a techniky na architektúru

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj nových technológií, rýchly rozvoj vedy a techniky ovplyvnil aj stavebnú činnosť. Železobetón a oceľový skelet znamenali svetový boom vo výstavbe a v tvorbe rôznorodých foriem budov. A práve Le Corbusier videl ďalekú buducnosť v týchto nových materiáloch a v spôsobe stavby. V roku 1927 publikoval Le Corbusier nové zásady riešenia architektúry, ktoré zhrnul do piatich bodov.

Všetky kompozičné princípy architektovej tvorby, filozofické myšlienky, dedukcie či teórie sú logicky podložené a teda plnohodnotne obhájiteľné. Nakoniec svedčia o tom aj samotné Le Corbusierove diela.

"My sme tiež sachlich. Na rysovacích doskách v našom ateliéri sa vykonávajú len prísne konštrukčné výkresy. Ale v ovzduší ateliéru vládne vôľa k architektúre, vôľa, ktorá nás vedie a ktorá dáva práci poriadok vytvárajúci organizmus. Táto vôľa je výrazom citových faktorov. Je to estetika." [2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jitka Hamzová: Le Corbusier- kdysi a potom. Praha, vydavateľstvo Arbor vitae 2003. str. 102.
  2. Jitka Hamzová: Le Corbusier- kdysi a potom. Praha, vydavateľstvo Arbor vitae 2003. str. 108.

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jitka Hamzová: Le Corbusier - kdysi a potom. Praha, vydavateľstvo Arbor vitae 2003.110s
  • Dula, M. : Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava, STU 2002.s.38-43.