Karel Teige

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karel Teige
Karel Teige
český kritik a teoretik umenia, publicista a prekladateľ

Narodenie 13. december 1900
Praha, Česko
Úmrtie 1. október 1951 (50 rokov)
Praha, Česko

Karel Teige (* 13. december 1900, Praha – † 1. október 1951, Praha) bol český kritik a teoretik umenia, publicista a prekladateľ.

Teige bol mnohostrannou, ľavicovo orientovanou, osobnosťou: podieľal sa na založení poetizmu, zasiahol do architektúry, výtvarníctva, filmu i literatúry. Bol propagátorom avantgardných smerov najmä v architektúre. Ako organizátor a teoretik ovplyvnil poetizmus a surrealizmus.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite (1919), začal študovať filozofiu, čoskoro sa však venoval naplno literatúre, v roku. 1920 sa stal vedúcou osobnosťou Devětsilu, kde svoju činnosť začal ako propagátor proletárskeho umenia. Skoro sa situácia v Devětsile zmenila a K. Teige sa podieľal na vzniku poetizmu, pre ktorý písal v Devětsile manifesty.

V rokoch 1927 – 1930 redigoval ReD (Revue Devětsilu).

V rokoch 1929 – 1930 prednášal na vysokej škole Bauhausu v Dessau.

Roku 1934 sa stal členom Skupiny surrealistov v ČSR, v ktorej pôsobil ako jej teoretický hovorca.

Po druhej svetovej vojne urobil doktorát, ktorý mu z politických dôvodov nebol udelený.

Z dôvodu, že sa neprispôsobil socialistickému režimu, bol po roku. 1948 zakazovaný, podieľal sa na vydávaní samizdatového zborníku Znamenie zverokruhu.

Teige napísal niekoľko estetických programov, kde odmietol výchovné poslanie umenia.

Ďalším smerom, ktorý ho zaujal bol konštruktivizmus, ktorý nepovažoval za smer vhodný do iného odboru ako je architektúra.

Zaujímavosťou je, že po jeho smrti spáchali samovraždu jeho najbližšie ženy: Jožka Nevařilová a Eva Ebertová.

Citát[upraviť | upraviť zdroj]

Osudného říjnového dne, protože dlouho nepřicházel, rozhodla se slečna E., že mu vyjde naproti. Čekala marně. Cestou se minuli. Teprve když se vracela, našla Teiga na refýži u Arbesova náměstí. Opíral se o litinový sloup a volal na ni. Jeho obličej byl zkřiven bolestnou křečí. Byla to už tvář poznamenaná smrtí. S námahou dopravila ho do svého bytu. Chůze už působila jen trýzeň. V bytě usedl a bylo mu těžko a zle. Spěchala zavolat lékaře. Chvíli to trvalo, než lékaře dostihla. Když se vrátila, byl Teige mrtev.
Jaroslav Seifert[1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stavba a báseň
  • Svět, který se směje
  • Svět, který voní
  • Jarmark umění
  • Surrealismus proti proudu – (1938) v tomto diele vystúpil proti českým stalinistom
  • Korenšpondencia s Le Corbusierom

Karel Teige koncom 20. rokov minulého storočia komentoval a zároveň kritizoval svetoznámeho architekta, predstaviteľa funkcionalizmu Le Corbusiera v jeho tvorbe. Hlásal zjednodušenie foriem, odkláňal sa od historizmu a zdôrazňoval dôležitosť funkcie stavby. V časopise Stavba Teige kritizoval architektovu tvorbu. Nesúhlasil s názorom, že pri vytváraní architektonického diela sa máme nechať inšpirovať výtvarno umeleckými prvkami, pretože sám teoretik popieral spájanie architektúry s umením.

Vedecké práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Soudobá mezinárodní architektura
  • Moderní architektura v Česko-Slovensku
  • Moderní fotografie v Česko-Slovensku
  • Vývojové proměny v umění
  • Vývoj sovětské architektury
  • Sociologie architektúry
  • Jan Zrzavý

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SEIFERT, Jaroslav. Všecky krásy světa. Praha: Československý spisovatel, 1982. s. 593. citované podľa

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]