Zobrazenie zdroja stránky Obývateľnosť planéty

[[Súbor:The Earth seen from Apollo 17.jpg|náhľad|Náš pojem obývateľnosti planéty je čiastočne extrapoláciou podmienok vládnucich na [[Zem]]i, keďže je to jediná planéta, o ktorej vieme, že dokáže zabezpečiť [[život]]]]

'''Obývateľnosť planéty''' je miera, v akej [[planéta]] alebo [[prirodzený satelit]] dokáže slúžiť pre vývin a udržanie života. Jedinou absolútnou požiadavkou pre život je [[energia|zdroj energie]], ale pojem obývateľnosti planéty predpokladá mnohé iné [[geofyzika|geofyzikálne]], [[geochémia|geochemické]] a [[astrofyzika|astrofyzické]] kritériá, ktoré musia byť splnené aby planéta mohla hostiť život.

Keďže existencia [[mimozemský život|života mimo Zeme]] je v súčasnosti neistá, obývateľnosť planét je do veľkej miery [[extrapolácia|extrapoláciou]] podmienok vládnucich na [[Zem]]i a v [[Slnečná sústava|Slnečnej sústave]], ktoré sa zdajú byť priaznivé pre rozkvet života; zvláštnym bodom záujmu sú faktory, ktoré udržia komplexné [[mnohobunkový organizmus|mnohobunkové organizmy]] a nie iba jednoduchšie [[mikroorganizmy|jednobunkové]] organizmy. Výskum a teória v tomto ohľade je zložkou [[planetárna veda|planetárnej vedy]] a disciplíny, ktorá je na vzostupe - [[astrobiológia|astrobiológie]].

Myšlienka, že planéty okrem Zeme môžu hosťovať život je staroveká, hoci historicky sa spája tak s [[filozofia|filozofiou]] ako s [[prírodné vedy|prírodnými vedami]]. Koniec 20. storočia zaznamenal na tomto poli dva prelomy. Pozorovanie a robotický [[prieskum vesmíru|prieskum]] iných planét a mesiacov v rámci Slnečnej sústavy poskytli nevyhnutné informácie pre definíciu kritérií obývateľnosti a umožnili reálne geofyzické porovnania Zeme a iných telies. Objav [[extrasolárna planéta|extrasolárnych planét]], ktorý začal na začiatku 90. rokov 20. storočia<!--[http://www.nature.com/nature/journal/v355/n6356/abs/355145a0.html][http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=1994Sci...264..538W]--> a potom zvýšil tempo, poskytol ďalšie informácie pre štúdium potenciálneho mimozemského života. Najdôležitejším potvrdením bolo, že systém planét Slnka nie je jedinečný v porovnaní s inými [[hviezda]]mi, a rozšíril horizont výskumu mimo našu slnečnú sústavu. Na druhej strane, doteraz objavené extrasolárne sústavy majú len málo spoločné s našou slnečnou sústavou. Planéty sa v nich neraz pohybujú po veľmi [[excentricita|excentrických]] dráhach s [[apsida (astronómia)|periapsidou]] v tesnej blízkosti centrálnej hviezdy (čo spôsobuje na ich povrchoch vysoké teploty), veľa takto objavených planét má [[joviálna planéta|joviálny charakter]] a je niekoľkonásobne väčších ako najväčšia planéta slnečnej sústavy [[Jupiter]] (dôsledkom čoho je silná [[gravitácia]] a neprítomnosť pevného povrchu na planéte).

== Obývateľná zóna okolo hviezdy ==
Okolo hviezdy existuje len obmedzená zóna, v ktorej môže vzniknúť a rozvíjať sa život. Vnútorný okraj tejto zóny je limitovaný vzdialenosťou, v ktorej by si už prípadná planéta nedokázala udržať [[voda|vodu]] v [[kvapalina|kvapalnom]] skupenstve, pretože teploty na jej povrchu by boli príliš vysoké. Prípadná voda by sa tak vyparila do vesmíru alebo by sa utvoril silný [[skleníkový efekt]] ako na [[Venuša|Venuši]]. Vonkajšiu hranicu tvorí najvzdialenejšia možná [[obežná dráha]] planéty, na ktorej by jej oceány ešte neboli trvalo zamrznuté. Zóna medzi vnútorným a vonkajším okrajom sa nazýva "obývateľná zóna v planetárnej sústave" (''cirkumstellar habitable zone'', skratka ''CHZ''). Stelárni astornómovia dnes už dokážu určiť veľkosť obývateľnej zóny pre hviezdu každej hmotnosti.

V rokoch [[1978]]-[[1979]] uverejnil [[Michael Hart]] štúdiu, ktorej vedľajším produktom bol fakt, že obývateľná zóna okolo hviezd slnečného typu začína vo vzdialenosti 0,95 AU a končí vo vzdialenosti 1,01 AU od hviezdy.<ref name="Exoplanety1">{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = strana: 91}}</ref> Aj malá zmena obežnej dráhy Zeme alebo jej väčšia excentricita by mohla spôsobiť, že život by sa na Zemi vôbec nenachádzal. Podľa [[James Kasting|Jamesa Kastinga]] má trvale obývateľná zóna v slnečnej sústave o niečo väčší rozsah, od 0,95 do 1,15 AU.<ref name="Exoplanety1" /> Obývateľná zóna pre [[mikroorganizmy]] vzhľadom na ich adaptácie voči extrémnym teplotám môže byť ešte širšia.

Pri určovaní obývateľnej zóny je nutné vziať do úvahy aj množstvo [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (a iných [[skleníkový plyn|skleníkových plynov]]) v [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosfére]] planéty, pretože ten je silným regulátorom tepla. Jeho veľké množstvá môžu okraje obývateľnej zóny od hviezdy vzdialiť, malé množstvá zase priblížiť.

== Obývateľná zóna v galaxii ==
[[Súbor:NGC 3370 Hi.jpg|thumb|V galaxiách (táto špirálová galaxia [[NGC 3370]] je vzhľadom a štruktúrou podobná [[Galaxia (Mliečna cesta)|našej]]) existujú len určité oblasti hviezd, v ktorých môže vzniknúť život]]
Obývateľná zóna v [[galaxia|galaxii]] (''galactic habitable zone'', skratka ''GHZ'') bola navrhnutá v roku [[1999]] a definuje najpriaznivejšie oblasti v galaxii (konkrétne v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii Mliečna cesta]]) pre [[vznik života|vznik]] a vývoj života. Galaxie totiž nie sú homogénnne, existujú v nich hustejšie a redšie oblasti, ako aj oblasti s rôznym chemickým zložením. Tieto vlastnosti majú vplyv na obývateľnosť tej-ktorej časti.

=== Metalicita ===
Aby sa v určitej oblasti galaxie mohli okolo [[hviezda|hviezdy]] sformovať planéty zemského typu ([[terestriálna planéta|terestriálne planéty]]), musí mať zárodočná [[hmlovina]] dostatočne vysoký obsah [[kov]]ov ([[metalicita|metalicitu]]). Určité zastúpenie kovov nie je samozrejmosťou, pretože po [[vznik vesmíru|vzniku vesmíru]] neexistovali vo vesmíre ťažšie prvky ako [[berýlium]] a všetky ostatné [[chemický prvok|chemické prvky]] sa vytvorili v jadrách hviezd a [[supernova|supernov]]. Príliš staré hviezdy koncentrované hlavne v centrách Mliečnej cesty majú zastúpenie ťažkých prvkov veľmi nízke, pretože sa formovali z hmlovín ktoré ešte obsahovali takmer výlučne [[vodík]] a [[hélium]]. Rovnaké zastúpenie chemických prvkov teda musia mať aj ich prípadné planéty, keďže sa tvorili z rovnakej zárodočnej hmloviny. Život len na báze vodíka a hélia neexistuje.<ref>{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = strana: 89}}</ref>

Na druhej strane je ale pre formovanie terestirálnych planét nepriaznivý aj príliš vysoký obsah kovov, pretože by mali silnejšiu gravitáciu a jendotvárnejší reliéf. Silná gravitácia by nedovolila prchavým a pre pozemský život škodlivým chemickým prvkom uniknúť do vesmíru.

V Mliečnej ceste majú nízke metalicity hviezdy nachádzajúce sa v [[Galaktické halo|guľovom hale galaxie]] obsahujúcom [[guľová hviezdokopa|guľové hviezdokopy]], ale aj vo veľmi vzdialených oblastiach [[galaktický disk|galaktického disku]], pretože v nich sa tvorí málo hviezd, ktoré počas doby svojho života boli schopné vyprodukovať len málo ťažších prvkov. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by sa okolo hviezd v ktorejkoľvek z týchto oblastí sformovali Zemi podobné planéty. Pomerne priaznivé hodnoty metalicity sú vo vzdialenostiach 4,5 až 11 [[parsek|kiloparsekov]] od centra Galaxie. V tejto oblasti sa nachádza 20% hviezd Galaxie vrátane Slnka. Podľa posledných meraní výskytu formaldehydu v [[molekulárny mrak|molekulárnych mrakoch]] však naznačujú, že aj na okrajoch Galaxie môže byť dostatok uhlíka pre vznik života.<ref name="Astropis">{{Cite journal
| author = Vladimír Kopecký 
| year = 2008
| title = Galaxie - náš kosmický domov
| volume = Speciál 2008
| pages = strana: 16}}</ref>

Predpokladá sa, že celkom neobývateľné sú všetky hviezdy v [[eliptická galaxia|eliptických galaxiách]], pretože tieto Galaxie vznikli krátko po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]] a ťažké prvky sa v nich nestihli vytvoriť.<ref>{{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
| pages = strana: 90}}</ref>

=== Aktívnosť ===
[[Súbor:Circinus.galaxy.750pix.jpg|left|thumb|[[Seyfertova galaxia|Seyfertove galaxie]] (v tomto prípade konkrétne [[Galaxia Kružidlo]]) nedávajú pre intenzívne žiarenie zo svojho [[galaktické jadro|jadra]] veľkú nádej, že by v nich vznikol a udržal sa život.]]
Niektoré galaxie sú [[aktívna galaxia|aktívne]]. Ich nezvyčajne veľkú aktivitu spôsobuje pravdepodobne [[supermasívna čierna diera]] v ich [[galaktické jadro|jadrách]]. Aj naša Galaxia má v jadre supermasívnu čiernu dieru ([[Sagittarius A*]]), ale momentálne nemá vo sovjom dosahu dostatok hmoty a preto je v stave pokoja. Existuje však predpoklad, podľa ktorého čierne diery v jadrách špirálových galaxií prechádzajú do aktívneho stavu každých 100 alebo aj viac miliónov rokov a v tomto štádiu tzv. [[Seyfertova galaxia|Seyfertovej galaxie]] zostanú približne milión rokov. V čase aktívnosti začne jadro galaxie emitovať veľké množstvo [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového]] a [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]], ktoré je pre život veľmi nebezpečné. Toto žiarenie však dokážu odtieniť veľké množstvá [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]]. Jadro však zároveň emituje aj [[kozmické žiarenie]], ktoré dokáže čiastočne odtieniť len silné [[magnetické pole]].<ref name="Astropis" /> V aktívnych galaxiách je preto obývateľná zóna oveľa menšia ako v neaktívnych. 

== Referencie ==
<references />

== Zdroje ==
{{Portál|Biológia||Astronómia}}
{{Preklad|jazyk=en|článok=Planetary habitability|revízia=150365337}}
* {{cite journal
| title = Zelený pás v Mliečnej ceste
| journal = Kozmos
| author = 
| volume = XXXII
| issue = 1
| year = 2002
| pages = strany: 3-5
| issn=}}

* {{Cite book
| author = Zdeněk Pokorný 
| year = 2007
| title = Exoplanety
| publisher = Academia, Praha
| isbn = 978-80-200-1510-5
}}

[[Kategória:Astrobiológia]]
[[Kategória:Kolonizácia vesmíru]]