Oktetové pravidlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozmiestnenie valenčných elektrónov v molekule oxidu uhličitého: každý atóm má okolo seba osem elektrónov

Oktetové pravidlo je empirické pravidlo, podľa ktorého neprechodné prvky prejavujú snahu obklopiť sa vo svojej valenčnej vrstve ôsmimi elektrónmi. Keď túto konfiguráciu dosiahnu, napr. vďaka ionizácii alebo excitácii, možno túto látku považovať za stabilnú.

Oktetové pravidlo neplatí pre prvky I.A, II.A, III.A skupiny. V prípade s-prvkov je to kvôli iónovej povahe väzieb, u trielov je prekážkou nemožnosť tvoriť viac než tri kovalentné väzby. Ďalšou výnimkou sú prvky od tretej periódy vyššie, ktoré sú schopné excitáciou d-orbitálov tvoriť viac než štyri kovalentné väzby, čo vedie k dosiahnutiu väčšieho počtu elektrónov v širokom okolí.

Pravidlo po prvýkrát sformuloval nemecký fyzikálny chemik Richard Abegg.