Hlasová oktáva
Oktáva (z lat. octavus – ôsmy) je hudobný interval medzi prvým a ôsmym tónom diatonickej stupnice, v rovnomerne temperovanom ladení obsahuje dvanásť poltónov. Oktáva je najkonsonantnejší hudobný interval (nepočítajúc primu, čo je súzvuk dvoch tónov s rovnakými frekvenciami), a preto tvorí základný stavebný prvok takmer všetkých hudobných stupníc. Dva tóny vzdialené o oktávu majú v európskej hudbe rovnaké meno (napr. C).
Pomer frekvencií tónov vzdialených o oktávu je 2:1. Tón o oktávu vyšší teda dostaneme zdvojnásobením frekvencie základného tónu. Príklad: komorné A (a’) má 440 Hz, tón o oktávu vyšší (a’’) má 880 Hz, tón o oktávu nižší (a) má 220 Hz.
Oktávový systém
[upraviť | upraviť zdroj]Ako už bolo povedané, tóny vzdialené o oktávu sú v európskej hudbe označované rovnakým písmenom. Všetky počuteľné tóny sa teda dajú zoradiť do oktáv, ktoré majú rôzne označenia. Ako základný tón sa pre toto názvoslovie používa tón C. Zápis je možné vykonať viacerými spôsobmi: c’ = c1; ‚C = C1.
- Subkontra oktáva: od ‚‚C (16,4 Hz) do ‚‚H (tóny pod 16 Hz ľudské ucho nevníma)
- Kontra oktáva: od ‚C (32,7 Hz) do ‚H
- Veľká oktáva: od C (65,4 Hz) do H
- Malá oktáva: od c (130,8 Hz) do h
- Jednočiarková oktáva: od c’ (261,5 Hz) do h’
- Dvojčiarková oktáva: od c’’ (523,2 Hz) do h’’
- Trojčiarková oktáva: od c’’’ (1046 Hz) do h’’’
- Štvorčiarková oktáva: od c’’’’ (2093 Hz) do h’’’’
- Päťčiarková oktáva: od c’’’’’ (4186 Hz) do h’’’’’
- atď., teoreticky bez obmedzenia, ale vyššie ako osemčiarkové tóny sú už ľudským uchom nepočuteľné
- v praxi sa pri bežnej akustickej hudbe vyskytujú maximálne šesťčiarkové oktávy a to iba u niektorých veľkých organov
- v elektronickej hudbe žiadne obmedzenia neexistujú a môžu sa tu vyskytnúť i vyššie oktávy ako šesťčiarkové
Aj jednotlivé tóny majú svoje názvy, napr. ‚D (kontra D); f# (malé Fis); g’’(dvojčiarkové G) a podobne.
Oktávová transpozícia
[upraviť | upraviť zdroj]Aby sa obmedzili pomocné linky v notovom zápise, používa sa oktávová transpozícia. Používajú sa označenia:
- 8va (z tal. ottava alta) pre tóny, ktoré znejú o oktávu vyššie ako v notovom zápise
- 8vb (z tal. ottava bassa) pre tóny, ktoré znejú o oktávu nižšie ako v notovom zápise
- 15ma (z tal. quindicesima alta) pre tóny, ktoré znejú o dve oktávy vyššie ako v notovom zápise
- 15mb (z tal. quindicesima bassa) pre tóny, ktoré znejú o dve oktávy nižšie ako v notovom zápise
Tón o oktávu vyšší ako základný tón je ôsmy tón diatonickej stupnice (napr. C dur), tón o dve oktávy vyšší ako základný tón je pätnásty tón diatonickej stupnice (dá sa to ľahko odpočítať), preto označenie 15ma a 15mb.
Hlasový rozsah
[upraviť | upraviť zdroj]V hlasovom rozsahu rozlišujeme dolné polohy, plný hlas, hlavový tón a whistle register.
Hlasové rozsahy najpopulárnejších speváčok sveta:
- Georgia Brown – 8 oktáv = G2 – G10
- Dolné tóny – G2 – G3
- Plný hlas – C4 – F5
- Hlavové tóny – G5 – C6
- Whistle register – E6 – G10
- Mariah Carey – 5,5 oktávy = A2 – Gis7
- Dolné tóny – A2 – G3
- Plný hlas – C4 – A5
- Hlavové tóny – Ais5 – D6
- Whistle register – Dis6 – Gis7
- Christina Aguilera – 4 oktávy = C3 – Cis7
- Dolné tóny – C3 – G3
- Plný hlas – C4 – G5
- Hlavové tóny – Gis5 – Dis6
- Whistle register – E6 – Cis7
- Celine Dion – 4,1 oktávy = B2 – C6
- Dolné tóny – B2 – G3
- Plný hlas – C4 – A5
- Hlavový tón – A5 – C6
- Kelly Clarkson – 3,1 oktávy = E3 – Fis6
- Dolné tóny – E3 – G3
- Plný hlas – C4 – Gis5
- Hlavové tóny – Ais5 – C6
- Whistle register – E6 – Fis6
- Leona Lewis – 3,3 oktávy = D3 – Fis6
- Dolné tóny – D3 – G3
- Plný hlas – C4 – Gis5
- Hlavové tóny – A5 – Fis6
- Jessica Simpson – 3,2 oktávy = E3 – Gis6
- Dolné tóny – E3 – G3
- Plný hlas – C4 – G5
- Hlavové tóny – Gis5 – Gis6
- Whitney Houston – 3,2 oktávy = A2 – Cis6
- Dolné tóny – A2 – G3
- Plný hlas – C4 – Gis5
- Hlavové tóny – A5 – Cis6
- Sarah Connor – 3,1 oktávy = E3 – Fis6
- Dolné tóny – E3 – G3
- Plný hlas – C4 – Fis5
- Hlavové tóny – G5 – D6
- Whistle register – E6 – Fis6
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oktáva (hudba) na českej Wikipédii.