Oleśnica
| Oleśnica | |||
| Poľské mesto | |||
 Radnica v Oleśnici
| |||
|
|||
| Štát |  Poľsko
| ||
|---|---|---|---|
| Vojvodstvo | Dolné Sliezsko | ||
| Powiat | Powiat oleśnicki | ||
| Gmina | Oleśnica | ||
| Mesto | Oleśnica | ||
| Rieka | Oleśnica | ||
| Nadmorská výška | 150 m n. m. | ||
| Súradnice | 51°12′S 17°23′V / 51,200°S 17,383°V | ||
| Rozloha | 20,95 km² (2 095 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 36 901 (31. jún 2008) | ||
| Hustota | 1 761,38 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1189 | ||
| Primátor | Michał Wincenty Kołaciński | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 56400 | ||
| Tel. predvoľba | +48(0)71 | ||
| EČV | DOL | ||
  Poloha mesta v rámci Poľska
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Oleśnica | |||
| Webová stránka: http://www.olesnica.pl | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Oleśnica (po slovensky niekedy Olešnica[1]) je okresné mesto v Poľsku, v Dolnosliezskom vojvodstve, v okrese Powiat oleśnicki v rovnomennej gmine. Žije v ňom 37,2 tisíc obyvateľov (2019). Mesto má rozlohu 21 km². Oleśnica je sídlom priemyslu, dopravným uzlom a nachádza sa v nej viacero stredovekých a novovekých kultúrnych pamiatok vrátane pôvodne piastovského gotického hradu.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
V 11. storočí bola Oleśnica kniežacou pevnosťou a trhovou osadou. V 13. storočí sa stala kastelánskou pevnosťou a v roku 1255 získala mestské práva. V 14. storočí sa v meste rozvinula silná židovská komunita, v 16. storočí v meste dokonca vznikli slávne židovské tlačiarne. Od roku 1312 bola Oleśnica hlavným mestom Olešnického kniežatstva. Od roku 1329 spadalo mesto pod českú nadvládu a zdieľalo osud Sliezska.[2]
Do roku 1492 patrila vedľajšej vetve Piastovcov, potom českým Poděbradovcom a v rokoch 1647 – 1792 Württembergovcom. Od roku 1742 bola súčasťou Pruska. V 16. a 17. storočí sa stala centrom remesiel, obchodu a významného vydavateľstva. V 18. storočí sa v meste rozvinulo pradenie a od polovice 19. storočia priemysel. V roku 1868 bola napojená na železničnú sieť. Počas druhej svetovej vojny sídlil v meste tábor nútených prác, ktorom bolo internovaných viac ako 2 000 osôb. Počas vojny bolo približne 80 % mesta zničeného. Od roku 1945 patrí mesto Poľsku.[2]
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]V meste sídli obuvnícky, kovospracujúci a polygrafický priemysel, tvoria sa v ňom dopravné prostriedky, nábytok či plasty, a spracúvajú sa poľnohospodárske a potravinárske výrobky. Mesto je železničným a cestným uzlom.[2]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V meste sa nachádzajú početné kultúrne pamiatky, múzeum a pobočka Vroclavského archeologického múzea.[2]
V meste sa nachádza hrad (zámok) piastovských kniežat z Oleśnice s bohatou interiérovou výzdobou. Zo 14. storočia až začiatku 16. storočia pochádza aj gotický hradný kostol, interiér prešiel barokovou prestavbou v 17. a 18. storočí. Kostol je známy aj svojou barokovou kaplnkou a renesančnými náhrobnými kameňmi.[2]
Gotický augustiniánsky kostol vznikol zlúčením dvoch kostolov. Zo 14. storočia pochádza aj bývalá synagóga. Z konca 17. storočia evanjelický kostol (prestavaný v 18. storočí). Mesto má mestské opevnenie zo 14. až 16. storočie, s čiastočne zrekonštruovanou gotickou Vratislavskou bránou.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrad -
Hrad -
Hrad -
Hrad -
Sídlo okresného súdu -
Lýceum -
Hradby -
Vratislavská brána
.jpg)
.jpg)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oleśnica
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SINAPIUS, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1990. ISBN 80-7090-216-7. S. 261.
- ↑ a b c d e f g Oleśnica. In: Encyklopedia PWN: źródło wiarygodnej i rzetelnej wiedzy [online]. Warszawa: Encyklopedia PWN, [cit. 2025-06-20]. Dostupné online.
| mestá s právami powiatu |
|  |
|---|---|---|
| powiaty | ||