Preskočiť na obsah

Oleśnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oleśnica
Poľské mesto
Radnica v Oleśnici
Vlajka
Erb
Štát Poľsko Poľsko
Vojvodstvo Dolné Sliezsko
Powiat Powiat oleśnicki
Gmina Oleśnica
Mesto Oleśnica
Rieka Oleśnica
Nadmorská výška 150 m n. m.
Súradnice 51°12′S 17°23′V / 51,200°S 17,383°V / 51.200; 17.383
Rozloha 20,95 km² (2 095 ha)
Obyvateľstvo 36 901 (31. jún 2008)
Hustota 1 761,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1189
Primátor Michał Wincenty Kołaciński
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 56400
Tel. predvoľba +48(0)71
EČV DOL
Poloha mesta v rámci Poľska
Poloha mesta v rámci Poľska
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Oleśnica
Webová stránka: http://www.olesnica.pl
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Oleśnica (po slovensky niekedy Olešnica[1]) je okresné mesto v Poľsku, v Dolnosliezskom vojvodstve, v okrese Powiat oleśnicki v rovnomennej gmine. Žije v ňom 37,2 tisíc obyvateľov (2019). Mesto má rozlohu 21 km². Oleśnica je sídlom priemyslu, dopravným uzlom a nachádza sa v nej viacero stredovekých a novovekých kultúrnych pamiatok vrátane pôvodne piastovského gotického hradu.[2]

Hrad v Oleśnici

V 11. storočí bola Oleśnica kniežacou pevnosťou a trhovou osadou. V 13. storočí sa stala kastelánskou pevnosťou a v roku 1255 získala mestské práva. V 14. storočí sa v meste rozvinula silná židovská komunita, v 16. storočí v meste dokonca vznikli slávne židovské tlačiarne. Od roku 1312 bola Oleśnica hlavným mestom Olešnického kniežatstva. Od roku 1329 spadalo mesto pod českú nadvládu a zdieľalo osud Sliezska.[2]

Friedrich Bernhard Werner, pohľad na mesto Oleśnica v 18. storočí

Do roku 1492 patrila vedľajšej vetve Piastovcov, potom českým Poděbradovcom a v rokoch 1647 – 1792 Württembergovcom. Od roku 1742 bola súčasťou Pruska. V 16. a 17. storočí sa stala centrom remesiel, obchodu a významného vydavateľstva. V 18. storočí sa v meste rozvinulo pradenie a od polovice 19. storočia priemysel. V roku 1868 bola napojená na železničnú sieť. Počas druhej svetovej vojny sídlil v meste tábor nútených prác, ktorom bolo internovaných viac ako 2 000 osôb. Počas vojny bolo približne 80 % mesta zničeného. Od roku 1945 patrí mesto Poľsku.[2]

V meste sídli obuvnícky, kovospracujúci a polygrafický priemysel, tvoria sa v ňom dopravné prostriedky, nábytok či plasty, a spracúvajú sa poľnohospodárske a potravinárske výrobky. Mesto je železničným a cestným uzlom.[2]

V meste sa nachádzajú početné kultúrne pamiatky, múzeum a pobočka Vroclavského archeologického múzea.[2]

Vratislavská brána v Oleśnici

V meste sa nachádza hrad (zámok) piastovských kniežat z Oleśnice s bohatou interiérovou výzdobou. Zo 14. storočia až začiatku 16. storočia pochádza aj gotický hradný kostol, interiér prešiel barokovou prestavbou v 17. a 18. storočí. Kostol je známy aj svojou barokovou kaplnkou a renesančnými náhrobnými kameňmi.[2]

Gotický augustiniánsky kostol vznikol zlúčením dvoch kostolov. Zo 14. storočia pochádza aj bývalá synagóga. Z konca 17. storočia evanjelický kostol (prestavaný v 18. storočí). Mesto má mestské opevnenie zo 14. až 16. storočie, s čiastočne zrekonštruovanou gotickou Vratislavskou bránou.[2]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oleśnica

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SINAPIUS, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1990. ISBN 80-7090-216-7. S. 261.
  2. a b c d e f g Oleśnica. In: Encyklopedia PWN: źródło wiarygodnej i rzetelnej wiedzy [online]. Warszawa: Encyklopedia PWN, [cit. 2025-06-20]. Dostupné online.