Olpé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Protokorintské olpé zdobené kresbami zvierat a bodkovanými rozetami, cca 630 pred Kr., Villa Giulia (Rím)

Olpé (starogr. ολπη – olpé) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1][2][3]

Olpé (mn. č. olpai), keramická (aj kovová) nádobka na nalievanie oleja alebo vína, je mnohými znalcami považovaná za špeciálnu formu oinochoé (napr. britský archeológ John Beazley), na rozdiel od ktorého je okrem výnimiek štíhlejšia a má vysoké vertikálne ucho stúpajúce nad nalievací otvor, ktorý je zvyčajne okrúhly.[4][2]

Olpé sa začalo vyrábať v Korinte okolo roku 720 pred Kr.[5] Jeho výzdobu ovplyvnili orientálne vzory (od konca 8. stor. do polovice 6. stor. vo veľkej miere vyhľadávaná komodita najmä v gréckych kolóniách na západe a v Etrúrii, kde ju skoro vyrábali aj miestne dielne[3]). Bol to zrod tzv. protokorintského štýlu (orientalizujúceho štýlu, pre ktorý sú typické čierne figúry na červenooranžovom pozadí), ktorý pretrval okolo 100 rokov. Medzi hlavné tvary nádob týmto štýlom zdobených okrem olpé patrili aj oinochoé, arybalos či kotylé. Zaužívanými motívmi výzdoby boli kvety, tiež rôzne zvieratá a bodkované rozety, ktorými sa vypĺňal priestor. Kresby zvierat sa objavovali častejšie ako ľudské postavy. Kresby boli pôvodne vypracované v obryse alebo temnej siluete. Neskôr sa anatomické detaily zvýrazňovali pomocou vyrývania a tu už ide o techniku čiernofigúrovú, ktorá sa v Korinte objavila o sto rokov skôr ako v Aténach (od polovice 6. stor. pred Kr. boli v Aténach motívmi čiernofigúrovej techniky už častejšie ľudské postavy).[6]

Tvary[upraviť | upraviť kód]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  2. a b Classical Art Research Centre, Oinochoe, olpe and chous [1]
  3. a b Hildegund Gropengiesser, Roland Hampe. Aus der Sammlung des Archäologischen Institutes der Universität Heidelberg. Berlin : Springer-Verlag, 2013. ISBN 978-36-6240-325-9. S. 34.
  4. Pamela J. Russell. Ceramics & Society. Tampa : The Museum, 1994. ISBN 978-18-7829-308-4. S. 19.
  5. Jean MacIntosh Turfa. The Etruscan World. London : Routledge, 2014. ISBN 978-11-3405-523-4. S. 980.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 386.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]