Etrúria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Etrúria (lat. Etruria, gr. Tyrrhénia) je historické územie v strednej a západne časti Apeninského polostrova, nazývané podľa jeho starovekých obyvateľov, Etruskov. Územie je ohraničené riekou Tiber na juhovýchode, na severovýchode Apeninami a na západe tvorí hranicu pobrežie s Tyrrhénskym morom. Má zmiešaný charakter; západ tvoria úrodné nížiny, východ a sever skôr hornaté oblasti. Bola bohatá na nerastné suroviny: mramor, alabaster, striebro, cín, železná ruda.

Etrúriu ovládali v 9. až 8. storočí pred Kr. Etruskovia, ktorí sa postupne dostali koncom 3. storočia pred Kr. pod rímsku nadvládu. Po reforme cisára Augusta v roku 41 pred Kr. sa Etrúria stala 7. obvodom Itálie, neskôr bola rozdelená na Etrúriu a Tusciu. Po zániku Rímskej ríše ako samostatná oblasť zanikla.

Na jej území v roku 1801 založil Napoleon Bonaparte Etrúrske kráľovstvo, ktoré o 7 rokov neskôr pripojil k Francúzsku. Po jeho porážke Viedenský kongres v roku 1815 na tomto území obnovil Toskánske veľkovojvodstvo.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]