Omodej Aba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 01:57, 9. jún 2013, ktorú vytvoril Zajano (diskusia | príspevky) (wikilinky fix)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Omodej Aba
uhorský oligarcha, palatín, krajinský sudca
Omodej Aba
Narodenie?
Úmrtie5. september 1311
Košice
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Omodej Aba
Pečať palatína Omodeja Abu: v trojuholníkovom štíte erb rodu Aba. Kruhový nápis: †S(igillum)•OMODEI PALATINI DE GENERE OBA.

Omodej Aba (lat. Amadeus, Omodeus, maď. Amadé) (? - 5. september 1311) bol krajinský hodnostár, oligarcha. Otec Dávid z rodu Abovcov. Zakladateľ rodu "Omodejovcov". Synovia: Ján, Mikuláš, Dávid, Ladislav, Omodej, Dominik. Dcéra Katarína.

Krajinský sudca v rokoch 1283 - 1285, uhorský palatín 1285 - 1301 a 1302 - 1311.

Veľké zásluhy si získal pri odvrátení druhého tatárskeho vpádu do Uhorska. Po smrti Ladislava IV. Kumánskeho jeden z najaktívnejších podporovateľov Ondreja III. Za to okrem hodnosti palatína získal aj celú Užskú stolicu. Okrem toho vlastnil rozsiahle majetky v Abovskej, Sabolčskej, Spišskej župy, Šarišskej, Turnianskej a Zemplínskej stolice. Patril tak medzi najbohatších a najmocnejších uhorských magnátov.

Po smrti Ondreja III. spočiatku podporoval ako kandidáta na uhorský trón českého kráľoviča Václava-Ladislava V. Nekôr sa však pridal na stranu Karola Róberta, pre ktorého získal mesto Košice, ktoré dovtedy stálo na strane Václava-Ladislava.

Podpora kráľa však nebola trvalá. Zo svojich majetkov vytvoril na severovýchode krajiny samostatnú dŕžavu (s vlastným dvorom so sídlom na hrade Amadévár pri meste Gönc), v ktorej vládol nezávisle od kráľovskej moci. Zaberal kráľovské majetky, budoval mýtne stanice, z ktorých mýto si nechával pre seba a bez kráľovského povolenia staval hrady.

Okrem iného na svojom hrade poskytol azyl veľkopolskému kniežaťu Vladislavovi Lokietkovi, budúcemu poľskému kráľovi. Neskôr dokonca Omodej s vlastným vojskom vtrhol do Poľska, aby pomohol Vladislavovi získať kráľovstvo.

Dostal sa do sporov s mešťanmi Košíc, ktoré sa usiloval ovládnuť a ktoré sa stali oporou kráľa v boji proti Omodejovcom. Pri jednej z potýčok ho nakoniec 5. septembra 1311 košickí mešťania zabili. Omodejovi synovia si vymohli súd, ten však následne využil Karol Róbert na potlačenie ich moci. Zmluvou z 3. októbra 1311 sa Omodejovci zaviazali, že už sa nebudú usilovať ovládnuť Košice a nebudú brániť ich rozmachu. Okrem toho museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku župu a plne sa podriadiť kráľovi. Omodejovci tieto podmienky prijali len formálne. Nadviazali spojenectvo s Matúšom Čákom Trenčianskym a na jar 1312 vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok (maď. Sárospatak). Následne odolali obliehaniu kráľovského vojska na Šarišskom hrade. Pri pokuse dobyť Košice sa stretli 15. júna 1312 s kráľovským vojskom pri Rozhanovciach, kde boli porazení.

Pozri aj