Osem nesmrteľných Komunistickej strany Číny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:25, 19. február 2014, ktorú vytvoril Saskardin (diskusia | príspevky) (preklepy, typografia)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Osem nesmrteľných Komunistickej strany Číny (čín. 八大元老, pchin-jin: Bā dà yuánlǎo - Pa ta jüan-lao) bola skupina predstaviteľov Komunistickej strany Číny, ktorí stáli pri založení Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 a po smrti Mao Ce-tunga roku 1976 podporovali ekonomické reformy Teng Siao-pchinga. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia disponovali obrovskou mocou a určovali politiku v Čínskej ľudovej republike. Ani jeden zo skupiny už dnes nie je na žive, posledný žijúci člen, Po I-po, zomrel roku 2007.[1]

Názov Osem nesmrteľných je alúziou na taoistické božstvo. Doslovný preklad čínskeho výrazu je osem starcov.

Zoznam[upraviť | upraviť kód]

Medzi Osem nesmrteľných patria:

  • Teng Siao-pching (1904–1997) - najvyšší vodca, iniciátor ekonomických reforiem
  • Čchen Jün (1905–1995) - člen politbyra v 80. rokoch
  • Li Sien-nien (1909–1992) - bývalý prezident ČĽR
  • Pcheng Čen (1902–1997) - predseda Národného ľudového kongresu v rokoch 1983 - 1988
  • Jang Šang-kchun (1907–1998) - bývalý prezident ČĽR
  • Po I-po (1908–2007) - podpredseda Ústredného poradného výboru
  • Wang Žen (1908–1993) - predseda Ústredného poradného výboru
  • Sung Žen-čchiung (1909–2005) - podpredseda Ústredného poradného výboru

Niekedy sa medzi Osem nesmrteľných radia aj:

Potomkovia ôsmych nesmrteľných nazhromaždili prostredníctvom nepotizmu a klientelizmu obrovské bohatstvo a moc.[2] Často sa im preto hovorí aj "princovia" alebo "strana korunných princov".[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]