Preskočiť na obsah

Osemlúčovky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Osemlúčovky

Iciligorgia schrammi
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Octocorallia
Dana
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Osemlúčovky (lat. Octocorallia; iné názvy pozri nižšie) sú taxón (spravidla podtrieda či trieda) koralovcov (Anthozoa).

Pre osemlúčovky je charakteristické, že ich obyčajné polypy majú presne osem ramien (často rozvetvených) a presne osem sept (a teda aj osem mezentérií).

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto taxónu sú: osemlúčovky[1][2][3][4], osemlúčovce[5][6][7], osemlúčové koraly[7][8][9][2][10], koraly osemlúčové[11][12], osemlúčové[13][14], osemlúče koraly[15][16], koraly osemlúče[17][18], osempočetné koraly[19][20], oktokoraly[21][22], neformálne: mäkké koraly[23] v širšom zmysle. Staršie názvy sú: koráli osemramenní[24], osemramenné koraly[25], polypi osemramenní[26], polypy osemramenné[27], rastlinožilci osmipapršlekovití[28], polypi osmipapršlekovití[28], polypy jednokružné[29].

Latinské názvy tohto taxónu sú: Octocorallia, Octocoralia, Alcyonaria v širšom zmysle. Staršie latinské názvy tohto taxónu sú: Octocoralla[30][31][32], Octocoralliae[33], Octoradiata[34], Octactiniaria[24][35], Octanthida[36][37], Octactinia[37][38][39], Octactiniae[40][41], Halcyonoida [42], Halcyonoidea[43], Corticifera[39], Zoophytaria[44][43][38][45], Asteroida[46][47], Zoophyta asteroida[45], Anthozoa asteroida[45], Alcyonoidea + Helioporacea[48], Zoocorallia octatinia + Phytocorallia octactinia[49].

Datovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to veľmi staré organizmy - doložené sú podľa rôznych názorov už od ediakaru (čiže z konca predkambria) alebo od kambria alebo od ordoviku, ale úplne nesporné sú až nálezy z kriedy.[50][51][52]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Osemlúčovky sa vyskytujú len v moriach, a to v rôznych hĺbkach. V zásade sa nehýbu z miesta, len perovník sa zarýva do substrátu alebo skáče.[50]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Skelet (čiže kostra) je vnútri mezogley, z hľadiska pôvodu však ide o endoskelet. Skelet môže byť vápnitý, rohovinový alebo vápnito–rohovinový. Vápnitý skelet je tvorený izolovanými mikroskopickými vápnitými či rohovinovými spikulami. Spikuly sa môžu spájať a vytvárať vápnité rúrky (korality) bez sept a dien. Vnútorná dutina koralita sa spája s druhou pomocou platničiek, ktoré sú rozložené podobne ako kolienka u tráv. Rohovinové skelety majú celistvé skeletové rúrky. Vo vápnito–rohovinovom skelete sa striedajú sťažne z vápenatého a rohovinového materiálu.[50]

Takmer všetky osemlúčovky vytvárajú kolónie. Tieto sú obyčajne masívne alebo vetvovité. Môžu byť až 3 m vysoké. Kolónie sú zložené z malých polypov s rôznou morfológiou a funkciou. Obyčajné polypy (vyživovacie polypy, hydranty) majú presne 8 perovitých ramien a presne 8 mezentérií (a teda aj presne 8 sept) okolo štrbinovitého ústia, ktoré porušuje radiálnu symetriu. Ostatné polypy nemajú ramená. Priestor medzi polypmi je vyplnený mäkkým tkanivom. Vnútorné dutiny sú prepojené sústavou kanálov, ktoré sú rozložené v mezoglei.[50]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém bežný od začiatku 20. storočia do roku 2022

[upraviť | upraviť zdroj]

podtrieda Octocoral(l)ia/ Alcyonaria v širšom zmysle (po slovensky osemlúčovky) [ďalšie slovenské a latinské názvy pozri v kapitole Názvy]:[53][54][55][8][1][56][57][58][59][60][61][62][63][64][4][34][65][66][67][68]

Systém podľa McFadden et al. 2022

[upraviť | upraviť zdroj]

trieda Octocorallia:[86]

Rad Malacalcyonacea zodpovedá nasledujúcim taxónom starších systémov (porov. predchádzajúcu podkapitolu):[86]

- taxón Alcyonacea v užšom zmysle okrem rodu Parasphaerasclera,
- taxón Protoalcyonaria okrem čeľade Haimeidae,
- taxón Stolonifera okrem rodov Sarcodictyon a Cornularia,
- taxón Telestacea okrem rodu Telestula,
- časť taxónu Scleraxonia,
- taxón Holaxonia okrem rodov Dendrobrachia a Ideogorgia,
- 1 rod z taxónu Calcaxonia (rod Isis).

Rad Scleralcyonacea zodpovedá nasledujúcim taxónom starších systémov:[86]

- 1 rod z taxónu Alcyonacea v užšom zmysle (rod Parasphaerasclera),
- 2 rody z taxónu Stolonifera (rody Sarcodictyon a Cornularia),
- 1 rod z taxónu Telestacea (rod Telestula),
- časť taxónu Scleraxonia,
- 2 rody z taxónu Holaxonia (rody Dendrobrachia a Ideogorgia),
- taxón Calcaxonia okrem rodu Isis,
- celý taxón Helioporacea,
- celý taxón Pennatulacea.

Tento systém bol v úplnosti publikovaný až v roku 2022, ale v podstate sa v hlavných rysoch vyskytoval už v niektorých prácach od roku 2006. Tieto staršie práce však namiesto názvov Malacalcyonacea a Scleralcyonacea používali len rôzne opisné resp. neformálne názvy (ktoré sa sčasti používajú dodnes).[59][88][89][90]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 PANČÍK, P. Systém živej prírody 2008
  2. 1 2 PATURI, F. et al. Kronika Zeme. Bratislava: Fortuna Print, 1995, S. 545
  3. ↑ STANĚK, V. et al. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 23
  4. 1 2 FERIANC, O. Slovenské mená zoologického systému. Kultúra slova 12/1978. S. 170
  5. ↑ KUBOVČÍK, V. Zoologický systém. Zvolen: Technická univerzita, 2002, S. 11
  6. ↑ MATIS, D. Zoológia bezchordátov. Bratislava: Univerzita Komenského, 1997. S. 116
  7. 1 2 koraly. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2023-04-14, [cit. 2025-07-05]. Dostupné online.
  8. 1 2 TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. 2015. S. 17
  9. ↑ ORSZÁGHOVÁ, Z., SCHLARMANNOVÁ, J. Slovník zoologických termínov a taxónov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, S. 113
  10. ↑ BREHM, A. et al. Život zvierat - Bezstavovce. Bratislava: Obzor, 1975, S. 55
  11. ↑ MAÎTRE-ALLAIN, T. et al. Veľká kniha o akváriu: ako postaviť, zariadiť a udržiavať akvárium. Bratislava: Perfekt, 2001. S. 182
  12. ↑ MADLEN, J. Zoológia bezchordátov. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, 1974, S. 66
  13. ↑ VOSTAL, Z. Zoólogia, Jednobunkovce a bezchordáty. Košice: Univerzita P.J. Šafárika, 1991, S. 47
  14. ↑ Nomenklatúra zoologickej systematiky. Slovenské odborné názvoslovie. 1/1953, S. 10
  15. 1 2 3 4 5 6 FEDOROV, V. Koraly. Horizont 5/1989. S. 8
  16. ↑ CSÉFALVAY, R. Veľká obrazová encyklopédia Svet zvierat. Bratislava: Viktoria Print, 2010, S. 120
  17. ↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 189, 190
  18. ↑ KLAČKO, R. Sústavná zoológia. I. časť. Bratislava: SPN, 1958 citovaný in: Matoušek - Hensel: O zásadách tvorenia slovenského menoslovia živočíchov. Múzeum 4/1982. S. 38
  19. ↑ MOLÁK, B., LIŠČÁK, P. Anglicko-slovenský geologický slovník so zoznamom slovenských názvov. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2002, S. 380
  20. ↑ AUGUSTA, J. et al. Z pradejín života. Bratislava: Osveta, 1961, S. 53
  21. ↑ Octocorallia. Pyramída č. 123. 1981. S. 3927
  22. ↑ COUSTEAU, F. Oceán. Bratislava: Ikar, 2007, S. 262
  23. ↑ COUSTEAU, F. Oceán. Bratislava: Ikar, 2007, S. 263, 315
  24. 1 2 DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 39
  25. ↑ ŘÍČAŘ, J. et al. Zoológia: pre pedagogické školy... Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1958, S. 28
  26. ↑ Polypi. in: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 89
  27. ↑ WOLDŘICH, J. N. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924, S. 10, 226
  28. 1 2 RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 288, 289
  29. ↑ ADAMOV, G. B., JONIAK, Š. Tajomstvo dvoch oceánov. Bratislava: Práca, 1956, S. 165
  30. ↑ ZORKOVSKÝ, V. Geológia. Bratislava: Alfa, 1972, S. 36
  31. ↑ UNKLESBAY, Athel Glyde. The Common Fossils of Missouri. [s.l.] : University of Missouri Press, 1955. 98 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8262-0588-9.
  32. ↑ Karl Alfred von Zittel. Text-book of Paleontology. [s.l.] : Macmillan and Company, Limited, 1896. 364 s. Dostupné online. S. 105.
  33. ↑ Handwörterbuch der Naturwissenschaften. Neunter Band. 1913. S. 111
  34. 1 2 GRZIMEK, B. et al. Grzimeks Tierleben. Band 1 - Niedere Tiere. Enzyklopädie des Tierreichs. 1971.
  35. ↑ Polypi koráloví. Masarykův slovník naučný. V. 1931. S. 31
  36. ↑ BREHM, A. et al. Brehmův Život zvířat, Díl 1: Bezobratlí. Praha: J. Otto, 1929, S. 50
  37. 1 2 Földtani közlöny. [s.l.] : Magyarhoni Foldtani Társulat, 1902. 1082 s. Dostupné online. S. 194.
  38. 1 2 Artfakta från SLU Artdatabanken [online]. artfakta.se, [cit. 2025-07-07]. Dostupné online.
  39. 1 2 Polypen. Pierer's Universal-Lexikon, Band 13. Altenburg 1861, S. 325-326
  40. ↑ CLAUS, C. Grundzüge der Zoologie. Zum wissenschaftlichen Gebrauche. Marburg: Elwert. 1880. S. 76
  41. ↑ Slovník naučný. [s.l.] : I. L. Kober, 1867. 1186 s. Dostupné online. S. 647.
  42. ↑ ARNOLD, Augusta Foote. The Sea-Beach at Ebb-Tide. [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2019. 556 s. ISBN 978-3-7340-7902-3.
  43. 1 2 AGASSIZ, L. Essay on classification. 1962. S. 221
  44. ↑ Gray. Catalogue of Sea-Pens Or Pennatulariidae in the Collection of the British Museum. [s.l.] : [s.n.], 1870. 52 s. Dostupné online. S. 2, 3,7,9.
  45. 1 2 3 JOHNSTON, George. A History of the British Zoophytes. [s.l.] : J. Van Voorst, 1847. 426 s. Dostupné online. S. 138.
  46. ↑ CARPENTER, William B.. Zoology (Vol. 2). [s.l.] : BoD – Books on Demand, 2022. 636 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7525-7603-0. S. 504 a nasl..
  47. ↑ CHAMBERS, William. Rudiments of Zoology. [s.l.] : W. and R. Chambers, 1842. 426 s. Dostupné online. S. 404 a nasl..
  48. ↑ Freiherr Ernst Stromer von Reichenbach. Lehrbuch der paläozoologie: t. Wirbellose tiere. [s.l.] : B.G. Teubner, 1909. 667 s. Dostupné online. S. 78-80.
  49. ↑ DANA, J. D. United States Exploring Expedition... 1846. S. 120
  50. 1 2 3 4 Andrejeva-Grigorovič, A. S. et al. Systematická paleontológia bezstavovcov 1. (?)2004. S. 47, 48, 54, 55
  51. ↑ McFadden, Catherine S.; Quattrini, Andrea M.; Brugler, Mercer R.; Cowman, Peter F.; Dueñas, Luisa F.; Kitahara, Marcelo V.; Paz-García, David A.; Reimer, James D.; Rodríguez, Estefanía (2021). "Phylogenomics, Origin, and Diversification of Anthozoans (Phylum Cnidaria)". Systematic Biology. 70 (4): 635–647.
  52. ↑ Hageman SJ, Vinn O. Late Cambrian Pywackia is a cnidarian, not a bryozoan: Insights from skeletal microstructure. Journal of Paleontology. 2023;97(5):990-1001
  53. ↑ GOFFREDO, Stefano; DUBINSKY, Zvy. The Cnidaria, Past, Present and Future (The world of Medusa and her sisters). [s.l.] : Springer, 2016. 855 s. Dostupné online. ISBN 978-3-319-31305-4. S. 109-111.
  54. ↑ Daly, M., M.R. Brugler, P. Cartwright, A.G. Collins, M.N. Dawson, D.G. Fautin, S.C. France, C.S. McFadden, D.M. Opresko, E. Rodriquez, S.L. Romano, J.L. Stake. (2007). The phylum Cnidaria: A review of phylogenetic patterns and diversity 300 years after Linnaeus. Zootaxa. (1668): 127-182.
  55. ↑ KUBOVČÍK, Vladimír. Zoologický systém. Zvolen: Technická univerzita, 2002, S. 11
  56. ↑ RUPPERT, E. E. et al. Invertebrate Zoology - A Functional Evolutionary Approach. 7th ed. Thomson, Brooks/Cole. 2004. S. 137-146
  57. ↑ BRUSCA, R. C. Invertebrates. Sunderland: Sinauer Associates. 2016. S. 271
  58. ↑ BRUSCA, R. C., BRUSCA, G. J. Invertebrates. Sunderland: Sinauer Associates. 1990
  59. 1 2 McFadden, C. S., France, S. C., Sánchez, J. A., & Alderslade, P. (2006). A molecular phylogenetic analysis of the Octocorallia (Cnidaria: Anthozoa) based on mitochondrial protein-coding sequences. Molecular Phylogenetics and Evolution, 41(3), 513–527.
  60. 1 2 COLLINS, A. G. Recent insights into Cnidarian phylogeny. In: Lang, Michael A., Ian G. Macintyre, and Klaus Riitzler, eds. Proceedings of the Smithsonian Marine Science Symposium. Smithsonian Contributions to the Marine Sciences, no. 38, 2009. S. 147, 144, 141 (v spojení so štúdiou McFadden et al. 2006, na ktorú text odkazuje)
  61. ↑ GIRIBET, Gonzalo; EDGECOMBE, Gregory D.. The Invertebrate Tree of Life. [s.l.] : Princeton University Press, 2020. 608 s. Dostupné online. ISBN 978-0-691-19706-7. S. 57. (Poznámka: Autor atypicky uvádza Holaxonia ako samostatný rad (zatiaľ čo Calcaxonia ako samostatný rad neuvádza – v rozpore napríklad s v texte citovaným textom Collins 2009). Pritom však zároveň gorgonárie (ktorých hlavným taxónom je práve Holaxonia) uvádza ako súčasť taxónu Alcyonacea. V systéme je teda niekde chyba.)
  62. ↑ PARKER, S. P. Synopsis and Classification of Living Organisms. vol. 1. NY:McGraw-Hill. 1982. S. 686-692
  63. ↑ BAYER, F. M. Key to the genera of Octocorallia exclusive of Pennatulacea (Coelenterata: Anthozoa), with diganoses of new taxa. PROC. BIOL. SOC. WASH. 94(3), 1981, pp. 902-947
  64. ↑ WRITER, Guest. The New Octocorallia: A Brief Review of Taxonomic Chaos [online]. reefbuilders.com, 2023-01-17, [cit. 2025-07-05]. Dostupné online.
  65. ↑ KRATOCHVÍL, J., BARTOŠ, E. Soustava a jména živočichů. Praha: Nakl. ČSAV. 1954. S. 107, 108
  66. ↑ H. v. Lengerken. Schwämme und Hohltiere. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. 95 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11084561-7. S. 56 a nasl..
  67. ↑ BÜTSCHLI, Otto. Vorlesungen ueber vergleichende Anatomie (Band 1). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 931 s. Dostupné online. ISBN 978-3-662-41192-6. S. 34, 35.
  68. ↑ KÜKENTHAL, W. Dreizehnter Band. Teil 1 (1906; najmä S. 7, 8), Teil 2 - Erste Hälfte (1919; najmä S. 12-14). In: Chun, C. Wissenschaftliche Ergebnisse der Deutschen Tiefsee-Expedition auf dem Dampfer "Valdivia" 1898-1899
  69. ↑ MESTURINI, G. et al. Červené more: čaro koralov a púšte. Bratislava: Slovart, 2005. S. 141
  70. ↑ Fauna, flóra a koralové útesy v Hurghade [online]. kartago.sk, [cit. 2025-07-06]. Dostupné online.
  71. ↑ V Numei vystreľujú koraly ohňostroje. Svet vedy 4/1964. S. 220
  72. ↑ STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 15
  73. ↑ STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 198 (porov. aj napr. Brehm 1929)
  74. ↑ Lau Y, Stokvis F, van Ofwegen L, Reimer J (2018) Stolonifera from shallow waters in the north-western Pacific: a description of a new genus and two new species within the Arulidae (Anthozoa, Octocorallia). ZooKeys 790: 1-19. https://doi.org/10.3897/zookeys.790.28875
  75. ↑ TEREK, J., VOSTAL, Z. Zoológia bezchordátov. Prešov: Prešovská univerzita, 2002, S. 36
  76. ↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 190
  77. 1 2 PARKER, S. et al. Zem a jej činnosť. Martin: Osveta, 1997, S. 51
  78. ↑ COUSTEAU, F. Oceán. Bratislava: Ikar, 2007, S. 493
  79. ↑ SPILLER, K., SPILLEROVÁ, M. Poklady sveta - kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO. Bratislava: Ikar, 2002, S. 151
  80. ↑ BEDÜRFTIG, F. et al. 1000 divov sveta - poklady ľudstva na piatich kontinentoch. Bratislava: Ikar, 2005, S. 372
  81. ↑ RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 290 (uvedené v tvare: rohovití korali)
  82. ↑ STIASTNY, G. System der Octocorallia. 1939
  83. ↑ Kronika Zeme. Bratislava: Fortuna Print, 1995. S. 15
  84. ↑ DARWIN, Ch. et al. Cesta prírodovedca okolo sveta. Bratislava: Osveta, 1960, S. 109
  85. ↑ RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 290
  86. 1 2 3 McFadden, C.S.; van Ofwegen, L.P.; Quattrini, A.M. (2022). Revisionary systematics of Octocorallia (Cnidaria: Anthozoa) guided by phylogenomics. Bulletin of the Society of Systematic Biologists. 1(3), 8735, pp. 1-79
  87. ↑ Williams, Gary. (2019). A new genus and species of enigmatic gorgonian coral from the Ryukyu Archipelago, northwestern Pacific, with a discussion of calcaxonian systematics (Cnidaria, Anthozoa, Octocorallia). Zootaxa. 4701. 417-433. 10.11646/zootaxa.4701.5.2.
  88. ↑ Quattrini, A.M., Rodríguez, E., Faircloth, B.C. et al. Palaeoclimate ocean conditions shaped the evolution of corals and their skeletons through deep time. Nat Ecol Evol 4, 1531–1538 (2020). https://doi.org/10.1038/s41559-020-01291-1
  89. ↑ SCHIERWATER, Bernd; Rob DeSalle. Invertebrate Zoology (A Tree of Life Approach). [s.l.] : CRC Press, 2021. 644 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4822-3582-1. S. 176.
  90. ↑ Morrissey, D., Quattrini, A.M. & Allcock, A.L. Analysis of mitogenomes from the family Keratoisididae reveals mitonuclear discordance and the presence of unknown open reading frames. Mar Biol 172, 46 (2025). https://doi.org/10.1007/s00227-025-04600-z
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Osemlúčovky&oldid=8060120“