Oto Karol Moller
Oto Karol Moller | |
lekár, richtár, organizátor zdravotníctva | |
Narodenie | 10. január 1670 Bratislava, Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 16. apríl 1747 (77 rokov) Banská Bystrica, Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Oto Karol Moller |
Oto Karol Moller (Miller; Otto) (* 10. január 1670, Bratislava – † 16. apríl 1747, Banská Bystrica) bol lekár, richtár, organizátor zdravotníctva.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec Ján Karol Miller
- matka Anna Katarína rod. Moserová
- strýko Daniel Viliam Moller
- syn Gottfried Moller
- manželka Katarína rod. Fiebingerová
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo aj študentské roky strávil v rodnom meste. Strednú školu ukončil 1686 v Bratislave. Na pozvanie strýka Daniela Viliama M. odišiel študovať medicínu do Altdorfu, (1692-1696). Venoval sa lekárskej praxi. V roku 1703 sa stal dvorným lekárom Františka II. Rákocziho. Prežil s ním všetky vojnové povstalecké výpravy. Po porážke Rákocziho povstania 1705 sa ako lekár usídlil v Banskej Bystrici. Zastával úrad hlavného banskobystrického mestského lekára (1708) a neskôr aj post hlavného lekára Zvolenskej a Turčianskej župy. Obyvatelia mesta si ho zvolili niekoľkokrát za richtára (1734, 1738, 1742, 1746) a pôsobil tiež ako senátor. Bol majiteľom dvoch lekární. Podľa Emila Jurčoviča jednu z nich kúpil 21. marca 1713 od Ondreja Schneeho za 3 320 zlatých, čo bola veľmi vysoká suma. Moller ju potreboval pre svoje zámery a bola kvalitne vybavená. Finančné prostriedky získané lekárskou praxou investoval do baníctva (60 000 zlatých čo je prepočtom na zlato asi 7 miliónov eur). Za zásluhy ho roku 1728 Karol IV. povýšil do šľachtického stavu. Požiar v Banskej Bystrici v štyridsiatych rokoch 18. stor. ho pripravil o časť majetku a cennú knižnicu. Za svoje činy dostal prezývku "uhorský Hippokrates".
Lekárska prax
[upraviť | upraviť zdroj]Karol Oto Moller bol vynikajúcim praktickým lekárom. Jeho služby využívali aj príslušníci cisárskeho dvora. Svoje schopnosti preukázal aj pri zdolávaní moru v rokoch 1706 a 1716, ktorý vtedy postihol najmä Pohronie a Turiec. Ako prvý úradný župný lekár v Uhorsku zaviedol pravidelné návštevy obcí v celej župe dvakrát do roka, za účelom kontroly zdravotného stavu obyvateľstva. Sledoval priebeh epidemických ochorení, vplyvy podnebia a poveternostných zmien na zdravie. Moller mal záujem o rozvoj lekárskych a prírodných vied, najmä o chémiu. Ako chemik - farmakológ skúmal a zavádzal nové liečivá a viaceré z nich pripravoval vo svojom laboratóriu.
Mollerova škola
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom 18. storočia nebola v Uhorsku žiadna vysoká lekárska škola, preto sa Moller rozhodol zriadiť v roku 1713 súkromnú lekársku školu z vlastných prostriedkov. Škola mala za úlohu pripravovať adeptov medicíny na štúdium na cudzích zahraničných univerzitách s cieľom ich rýchlejšieho absolvovania a čoskoro sa stala známou v celom Uhorsku. Bola vybavená laboratóriom pre teoretickú i praktickú výučbu medicíny a chirurgie. Na škole prednášal aj Moller a riadil praktické cvičenia vo vlastnej ordinácii a lekárni.Z absolventov Mollerovej školy vyšlo niekoľko významných lekárov, prírodovedcov a historikov. Študoval tu aj Matej Bel, s ktorým K. O. Moller neskôr vedecky spolupracoval. Po jeho smrti (1747) škola zanikla.
Priekopník balneoterapie
[upraviť | upraviť zdroj]So záujmom skúmal liečivé pramene a termálne kúpele, najmä v stredoslovenskej oblasti. Niektoré kúpele a kyselky opísal, väčšina však ostala v rukopise. Zo štúdií, ktoré uverejnil o kúpeľoch v Sklených Tepliciach a vo Vyhniach vyznieva láska k týmto kúpeľným prostrediam azda aj preto, že v nich počas sezóny pracoval ako kúpeľný lekár. Poznal ich klady a zápory a v opise bol objektívny. Podrobne však skúmal aj liečivé účinky Rybárskych vôd (dnešný Sliač), vôd v Bojniciach, Turčianskych Tepliciach a mnohých ďalších. Robil rozbory vôd. Jeho chemické analýzy sú vynikajúcim obrazom súdobých analytických metodík, ktoré umožňovali čiastočne kvalitatívne poznanie zloženia vôd.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1694 Positiones de arnaldia peculiari morbi specie, Altdorf
- 1694 Disputationem medicum circularem ad Hippocratem ..., Altdorf
- 1696 Disputatio inauguralis de divino in medica, Aldorf
- 1706 Moller's observationes, sonderbarere, durch die essentiam dulcem zu Neussohl in Ungarn geschehener Curen, Halle (Mollerove pozorovania)
- 1709 Consilium medicum de curada peste cum praeservationibus (Lekárska rada o liečení moru a jeho predchádzaniu) - kniha sa preslávila po svete
- 1724 O Sklennoteplických prameňoch
- 1726 Succincta morbos curandi methodus (Rokoväť metód liečenia chorôb) - Kniha pre študentov Mollerovej školy
- 1739 Consilium medicum, wie man sich vor der Pest und ansteckenden Krankheiten und Seuchen durch göttlichen Beystand praeserviren, Pressburg (Lekárska rada ako sa chrániť pred morovou nákazou)
- Publikoval populárno-vedecké práce pre širšie masy v odborných periodikách - najmä vo Vratislavských análoch
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník
- Junas, J. - Bokesová-Uherová, M. Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985. S. 390-400.
- Junas, J. Víťazi nad chorobami : slávni lekári. Bratislava : Mladé letá, 1974. S. 64-65.
- Senček, R. R. - Moller, Carl Otto - uhorský Hippokrates. In: Bystrický permon. Roč. 10, č. 3 (2012), s. 2.
- Ferencová, E. - Kukurová, E. Uhorský Hippokrates Otto Karol Moller. In: XXIII. zborník dejín fyziky : MESDEF 2005 : 12. Medzinárodný seminár z dejín fyziky : Trenčianske Teplice 22.-24.9.2005. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV, 2006. S. 123-125.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.