Oto Karol Moller

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Otto Karol Moller)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oto Karol Moller
lekár, richtár, organizátor zdravotníctva
Narodenie 10. január 1670
Bratislava, Uhorsko
Úmrtie 16. apríl 1747 (77 rokov)
Banská Bystrica, Uhorsko

Oto Karol Moller (Miller; Otto) (* 10. január 1670, Bratislava – † 16. apríl 1747, Banská Bystrica) bol lekár, richtár, organizátor zdravotníctva.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ján Karol Miller
  • matka Anna Katarína rod. Moserová
  • syn Gottfried Moller
  • manželka Katarína rod. Fiebingerová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo aj študentské roky strávil v rodnom meste. Strednú školu ukončil 1686 v Bratislave. Na pozvanie strýka Daniela Viliama M. odišiel študovať medicínu do Altdorfu, (1692-1696). Venoval sa lekárskej praxi. V roku 1703 sa stal dvorným lekárom Františka II. Rákocziho. Prežil s ním všetky vojnové povstalecké výpravy. Po porážke Rákocziho povstania 1705 sa ako lekár usídlil v Banskej Bystrici. Zastával úrad hlavného banskobystrického mestského lekára (1708) a neskôr aj post hlavného lekára Zvolenskej a Turčianskej župy. Obyvatelia mesta si ho zvolili niekoľkokrát za richtára (1734, 1738, 1742, 1746) a pôsobil tiež ako senátor. Bol majiteľom dvoch lekární. Podľa Emila Jurčoviča jednu z nich kúpil 21. marca 1713 od Ondreja Schneeho za 3 320 zlatých, čo bola veľmi vysoká suma. Moller ju potreboval pre svoje zámery a bola kvalitne vybavená. Finančné prostriedky získané lekárskou praxou investoval do baníctva (60 000 zlatých čo je prepočtom na zlato asi 7 miliónov eur). Za zásluhy ho roku 1728 Karol IV. povýšil do šľachtického stavu. Požiar v Banskej Bystrici v štyridsiatych rokoch 18. stor. ho pripravil o časť majetku a cennú knižnicu. Za svoje činy dostal prezývku "uhorský Hippokrates".

Lekárska prax[upraviť | upraviť zdroj]

Karol Oto Moller bol vynikajúcim praktickým lekárom. Jeho služby využívali aj príslušníci cisárskeho dvora. Svoje schopnosti preukázal aj pri zdolávaní moru v rokoch 1706 a 1716, ktorý vtedy postihol najmä Pohronie a Turiec. Ako prvý úradný župný lekár v Uhorsku zaviedol pravidelné návštevy obcí v celej župe dvakrát do roka, za účelom kontroly zdravotného stavu obyvateľstva. Sledoval priebeh epidemických ochorení, vplyvy podnebia a poveternostných zmien na zdravie. Moller mal záujem o rozvoj lekárskych a prírodných vied, najmä o chémiu. Ako chemik - farmakológ skúmal a zavádzal nové liečivá a viaceré z nich pripravoval vo svojom laboratóriu.

Mollerova škola[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 18. storočia nebola v Uhorsku žiadna vysoká lekárska škola, preto sa Moller rozhodol zriadiť v roku 1713 súkromnú lekársku školu z vlastných prostriedkov. Škola mala za úlohu pripravovať adeptov medicíny na štúdium na cudzích zahraničných univerzitách s cieľom ich rýchlejšieho absolvovania a čoskoro sa stala známou v celom Uhorsku. Bola vybavená laboratóriom pre teoretickú i praktickú výučbu medicíny a chirurgie. Na škole prednášal aj Moller a riadil praktické cvičenia vo vlastnej ordinácii a lekárni.Z absolventov Mollerovej školy vyšlo niekoľko významných lekárov, prírodovedcov a historikov. Študoval tu aj Matej Bel, s ktorým K. O. Moller neskôr vedecky spolupracoval. Po jeho smrti (1747) škola zanikla.

Priekopník balneoterapie[upraviť | upraviť zdroj]

So záujmom skúmal liečivé pramene a termálne kúpele, najmä v stredoslovenskej oblasti. Niektoré kúpele a kyselky opísal, väčšina však ostala v rukopise. Zo štúdií, ktoré uverejnil o kúpeľoch v Sklených Tepliciach a vo Vyhniach vyznieva láska k týmto kúpeľným prostrediam azda aj preto, že v nich počas sezóny pracoval ako kúpeľný lekár. Poznal ich klady a zápory a v opise bol objektívny. Podrobne však skúmal aj liečivé účinky Rybárskych vôd (dnešný Sliač), vôd v Bojniciach, Turčianskych Tepliciach a mnohých ďalších. Robil rozbory vôd. Jeho chemické analýzy sú vynikajúcim obrazom súdobých analytických metodík, ktoré umožňovali čiastočne kvalitatívne poznanie zloženia vôd.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1694 Positiones de arnaldia peculiari morbi specie, Altdorf
  • 1694 Disputationem medicum circularem ad Hippocratem ..., Altdorf
  • 1696 Disputatio inauguralis de divino in medica, Aldorf
  • 1706 Moller's observationes, sonderbarere, durch die essentiam dulcem zu Neussohl in Ungarn geschehener Curen, Halle (Mollerove pozorovania)
  • 1709 Consilium medicum de curada peste cum praeservationibus (Lekárska rada o liečení moru a jeho predchádzaniu) - kniha sa preslávila po svete
  • 1724 O Sklennoteplických prameňoch
  • 1726 Succincta morbos curandi methodus (Rokoväť metód liečenia chorôb) - Kniha pre študentov Mollerovej školy
  • 1739 Consilium medicum, wie man sich vor der Pest und ansteckenden Krankheiten und Seuchen durch göttlichen Beystand praeserviren, Pressburg (Lekárska rada ako sa chrániť pred morovou nákazou)
  • Publikoval populárno-vedecké práce pre širšie masy v odborných periodikách - najmä vo Vratislavských análoch

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • Junas, J. - Bokesová-Uherová, M. Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985. S. 390-400.
  • Junas, J. Víťazi nad chorobami : slávni lekári. Bratislava : Mladé letá, 1974. S. 64-65.
  • Senček, R. R. - Moller, Carl Otto - uhorský Hippokrates. In: Bystrický permon. Roč. 10, č. 3 (2012), s. 2.
  • Ferencová, E. - Kukurová, E. Uhorský Hippokrates Otto Karol Moller. In: XXIII. zborník dejín fyziky : MESDEF 2005 : 12. Medzinárodný seminár z dejín fyziky : Trenčianske Teplice 22.-24.9.2005. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV, 2006. S. 123-125.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.