Oto Karol Moller

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Otto Karol Moller)
Jump to navigation Jump to search
Oto Karol Moller
lekár, richtár, organizátor zdravotníctva
Narodenie10. január 1670
Bratislava, Uhorsko
Úmrtie16. apríl 1747 (77 rokov)
Banská Bystrica, Uhorsko

Oto Karol Moller (Miller; Otto) (* 10. január 1670, Bratislava – † 16. apríl 1747, Banská Bystrica) bol lekár, richtár, organizátor zdravotníctva.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ján Karol Miller
  • matka Anna Katarína rod. Moserová
  • syn Gottfried Moller
  • manželka Katarína rod. Fiebingerová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo aj študentské roky strávil v rodnom meste. Strednú školu ukončil 1686 v Bratislave. Na pozvanie strýka Daniela Viliama M. odišiel študovať medicínu do Altdorfu, (1692-1696). Venoval sa lekárskej praxi. V roku 1703 sa stal dvorným lekárom Františka II. Rákocziho. Prežil s ním všetky vojnové povstalecké výpravy. Po porážke Rákocziho povstania 1705 sa ako lekár usídlil v Banskej Bystrici. Zastával úrad hlavného banskobystrického mestského lekára (1708) a neskôr aj post hlavného lekára Zvolenskej a Turčianskej župy. Obyvatelia mesta si ho zvolili niekoľkokrát za richtára (1734, 1738, 1742, 1746) a pôsobil tiež ako senátor. Bol majiteľom dvoch lekární. Podľa Emila Jurčoviča jednu z nich kúpil 21. marca 1713 od Ondreja Schneeho za 3 320 zlatých, čo bola veľmi vysoká suma. Moller ju potreboval pre svoje zámery a bola kvalitne vybavená. Finančné prostriedky získané lekárskou praxou investoval do baníctva (60 000 zlatých čo je prepočtom na zlato asi 7 miliónov eur). Za zásluhy ho roku 1728 Karol IV. povýšil do šľachtického stavu. Požiar v Banskej Bystrici v štyridsiatych rokoch 18. stor. ho pripravil o časť majetku a cennú knižnicu. Za svoje činy dostal prezývku "uhorský Hippokrates".

Lekárska prax[upraviť | upraviť zdroj]

Karol Oto Moller bol vynikajúcim praktickým lekárom. Jeho služby využívali aj príslušníci cisárskeho dvora. Svoje schopnosti preukázal aj pri zdolávaní moru v rokoch 1706 a 1716, ktorý vtedy postihol najmä Pohronie a Turiec. Ako prvý úradný župný lekár v Uhorsku zaviedol pravidelné návštevy obcí v celej župe dvakrát do roka, za účelom kontroly zdravotného stavu obyvateľstva. Sledoval priebeh epidemických ochorení, vplyvy podnebia a poveternostných zmien na zdravie. Moller mal záujem o rozvoj lekárskych a prírodných vied, najmä o chémiu. Ako chemik - farmakológ skúmal a zavádzal nové liečivá a viaceré z nich pripravoval vo svojom laboratóriu.

Mollerova škola[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 18. storočia nebola v Uhorsku žiadna vysoká lekárska škola, preto sa Moller rozhodol zriadiť v roku 1713 súkromnú lekársku školu z vlastných prostriedkov. Škola mala za úlohu pripravovať adeptov medicíny na štúdium na cudzích zahraničných univerzitách s cieľom ich rýchlejšieho absolvovania a čoskoro sa stala známou v celom Uhorsku. Bola vybavená laboratóriom pre teoretickú i praktickú výučbu medicíny a chirurgie. Na škole prednášal aj Moller a riadil praktické cvičenia vo vlastnej ordinácii a lekárni.Z absolventov Mollerovej školy vyšlo niekoľko významných lekárov, prírodovedcov a historikov. Študoval tu aj Matej Bel, s ktorým K. O. Moller neskôr vedecky spolupracoval. Po jeho smrti (1747) škola zanikla.

Priekopník balneoterapie[upraviť | upraviť zdroj]

So záujmom skúmal liečivé pramene a termálne kúpele, najmä v stredoslovenskej oblasti. Niektoré kúpele a kyselky opísal, väčšina však ostala v rukopise. Zo štúdií, ktoré uverejnil o kúpeľoch v Sklených Tepliciach a vo Vyhniach vyznieva láska k týmto kúpeľným prostrediam azda aj preto, že v nich počas sezóny pracoval ako kúpeľný lekár. Poznal ich klady a zápory a v opise bol objektívny. Podrobne však skúmal aj liečivé účinky Rybárskych vôd (dnešný Sliač), vôd v Bojniciach, Turčianskych Tepliciach a mnohých ďalších. Robil rozbory vôd. Jeho chemické analýzy sú vynikajúcim obrazom súdobých analytických metodík, ktoré umožňovali čiastočne kvalitatívne poznanie zloženia vôd.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1694 Positiones de arnaldia peculiari morbi specie, Altdorf
  • 1694 Disputationem medicum circularem ad Hippocratem ..., Altdorf
  • 1696 Disputatio inauguralis de divino in medica, Aldorf
  • 1706 Moller's observationes, sonderbarere, durch die essentiam dulcem zu Neussohl in Ungarn geschehener Curen, Halle (Mollerove pozorovania)
  • 1709 Consilium medicum de curada peste cum praeservationibus (Lekárska rada o liečení moru a jeho predchádzaniu) - kniha sa preslávila po svete
  • 1724 O Sklennoteplických prameňoch
  • 1726 Succincta morbos curandi methodus (Rokoväť metód liečenia chorôb) - Kniha pre študentov Mollerovej školy
  • 1739 Consilium medicum, wie man sich vor der Pest und ansteckenden Krankheiten und Seuchen durch göttlichen Beystand praeserviren, Pressburg (Lekárska rada ako sa chrániť pred morovou nákazou)
  • Publikoval populárno-vedecké práce pre širšie masy v odborných periodikách - najmä vo Vratislavských análoch

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník
  • Junas, J. - Bokesová-Uherová, M. Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985. S. 390-400.
  • Junas, J. Víťazi nad chorobami : slávni lekári. Bratislava : Mladé letá, 1974. S. 64-65.
  • Senček, R. R. - Moller, Carl Otto - uhorský Hippokrates. In: Bystrický permon. Roč. 10, č. 3 (2012), s. 2.
  • Ferencová, E. - Kukurová, E. Uhorský Hippokrates Otto Karol Moller. In: XXIII. zborník dejín fyziky : MESDEF 2005 : 12. Medzinárodný seminár z dejín fyziky : Trenčianske Teplice 22.-24.9.2005. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV, 2006. S. 123-125.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.