Pál Prónay
| Pál Prónay | |
 | |
| Narodenie | 2. november 1874 Romhány, Maďarsko |
|---|---|
| Úmrtie | medzi decembrom 1944 a februárom 1945 |
| Odkazy | |
| Commons |  Pál Prónay |
Pál Prónay, celým menom Pál Prónay von Tóth-Próna und Blatnicza (* 2. november 1874, Romhány, Maďarsko - † medzi decembrom 1944 a februárom 1945, miesto skonu neznáme); bol veliteľ maďarskej paravojenskej útočnej jednotky Rongyos gárda, ktorú založili v roku 1919 maďarskí dôstojníci vyškolení v elitnej vojenskej akadémii vo Viedni. Okrem toho Prónay si prisvojil aj titul „prezident“ plánovaného „Litavského palatinátu“(Lajtabánszág), ktorý mal nahradiť pomenovanie Burgenland, dovtedajší spolkový štát Rakúska podľa Saintgermainskej zmluvy.
Život
Prónay pochádzal zo severomaďarského rodu nižšej šľachty. Na konci prvej svetovej vojny mal hodnosť majora c.a k. armády. Počas dejinných zmätkov pri rozpade monarchie založil „Národný obranný spolok“ (MOVE - Magyar Országos Véderő Egylet) a pridal sa na stranu regenta Miklósa Horthyho. MOVE bola šovinistická, pravicová a antisemitsky ladená formácia, ktorá organizovala Biely teror majúci za cieľ zlikvidovať boľševickú Maďarskú republiku rád. Prónay bol jedným z veliteľov MOVE. V roku 1919 založil spolu s inými dôstojníkmi Rongyos-gárdu.
V roku 1921 bol zosadený z veliteľskej pozície v Rongyos gárde Mikulášom Horthym, pretože sa svojvoľne vyhlásil za prezidenta plánovaného Litavského palatinátu, ktorý nakoniec nevznikol, lebo Burgenland pripadol Rakúsku.
V roku 1930 vstúpil do politiky medzi pravicovú konzervatívnu opozíciu proti vládnej Horthyho koalícii. Zároveň sa zaradil medzi nacistov a organizoval maďarské fašistické hnutie. V roku 1932 bol označený za neprijateľného a zbavený hodnosti, taktiež odsúdený na šesť mesiacov do väzenia. V roku 1932 bol vyradený z armády ako podplukovník-oberstleutnant.
V roku 1938 bol opäť na čele reaktivovanej Rongyos-gardy. Ako 69-ročný, počas chaosu v roku 1944 v Maďarsku, zoskupil mladých fašistov a likvidoval s touto bojovkou členov židovskej obce v Budapešti a v okolí Balatonu. Ku tomu patrili aj lúpeže majetku obetí. V roku 1944 sa stratil v bitke o Budapešť. Podľa niektorých zdrojov bol zabitý v roku 1945. V roku 2001 bol rehabilitovaný na základe § 3, odst. b zákona Ruskej federácie z 18.10.1991 o "rehabilitácii obetí politických prenasledovaní".
Horthy a Prónayov tieň
Prónayove zločiny boli nepopierateľné a je otázne, do akej miery mohol zobrať Mikuláš Horthy za ne zodpovednosť. Diskusia vedená po desaťročiach o krutostiach činených Prónayom a zodpovednosti za ne je pochybná, hlavne ak sa vezme do úvahy aj pochybná legálnosť Prónayových funkcií a poverení a jeho svojvoľnosť a ťažká ovládateľnosť. Komunistický režim v období 1945-1989 ho považoval za kriminálnu osobu. Maďarskí historici súhlasia s týmto názorom, odsudzujú obidvoch, Prónaya aj Horthyho za fašistický teror. Vo svetle faktov publikovaného Prónayovho denníka však historici súdia, že to je pokus pošpiniť Horthyho meno. Podobná zložitá situácia je i pri hodnotení množstva obetí bieleho teroru, ktoré sa pohybuje od 1500 do 5000 osôb, avšak je skreslené predošlým červeným terorom Maďarskej republiky rád. Je nepochybné, že Prónay bol nepohodlný a príliš pošpinený zločinom, o ktorom sa medzinárodne vedelo, preto bol pre Horthyho neprijateľný. Na druhej strane však Biely teror v Maďarsku po prvej svetovej vojne a teror Rongyos gardy a Szabadcsapatoku a jeho efekt Horthy využíval pre posilnenie svojej pozície regenta pokiaľ sa dalo.
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pál Prónay na anglickej Wikipédii a Pál Prónay na nemeckej Wikipédii.