Szabadcsapatok

Szabadcsapatok (niekedy označované aj ako Szabadság csoport, po slovensky „Slobodné oddiely“, resp. „Oslobodzovacie oddiely“) boli maďarské polovojenské jednotky aktívne v rokoch 1938 a 1939 vytvorené za účelom destabilizácie situácie na česko-slovenskom pohraničí pomocou ozbrojených vpádov na územie ČSR, sabotáží a diverzie.

Zloženie jednotiek

Jednotky boli sformované na severe Maďarska v priebehu roku 1938 počas politickej krízy v Česko-Slovensku. Podľa zistení česko-slovenských úradov boli jednotky zaraďované do skupín zložených z približne 250 – 260 mužov. Išlo o dobrovoľníkov, väčšinou z radov inteligencie. Pred zaradením do skupiny bol každý záujemca lekársky prehliadnutý, nakoľko sa prijímali len zdraví a fyzicky zdatní muži. Vyzbrojení boli puškami a guľometmi. Ku každej skupine boli pridelené dve delá.

Pôsobenie

Prvé nasadenia jednotiek na ozbrojené prepady česko-slovenského územia boli zaznamenané v októbri 1938. V dňoch 6. až 11. októbra sa uskutočnila séria prepadov berehovského okresu na Podkarpatskej Rusi, pri ktorej zahynuli dvaja česko-slovenskí občania. V noci z 13. na 14. októbra maďarskí ozbrojenci prepadli železničnú stanicu v Kráľovskom Chlmci, pričom zastrelili príslušníka finančnej stráže. Jeden četník bol zabitý a ďalší traja zranení pri strete s ozbrojencami unikajúcimi do Poľska pri Serednom dňa 22. októbra Ďalší útok na Podkarpatskej Rusi sa odohral 27. októbra pri Kosine. 1. novembra vpadlo na územie ČSR pri Kuzmiciach 12 ozbrojených osôb.

Po vyhlásení arbitrážneho rozsudku boli jednotky použité na vymáhanie ustanovení arbitráže a na fyzické potláčanie a zastrašovanie slovenského a rusínskeho obyvateľstva. Ozbrojenci Szabadcsapatok vyvíjali záškodnícku činnosť až do rozpadu Česko-Slovenska v marci 1939 nerešpektujúc dohodnutú demarkačnú líniu po Viedenskej arbitráži. Tieto akcie mali vyvolať dojem, že obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi sa búri proti česko-slovenskej vláde.

Pozri aj

• Rongyos gárda

Externé odkazy

• Akcie Szabadcsapatoku (po česky)