Palina
| Palina | |
 Palina ročná – ilustrácia. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Artemisia L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Palina[3] (lat. Artemisia)[2] je veľký rod rastlín (cez 500 druhov), ktorý zastupuje trváce byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je tento rod radený do tribusu Anthemideae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae).[3] Prirodzený areál rodu zahŕňa predovšetkým mierne a subtropické oblasti na severnej pologuli.[2]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Polynok [alebo pelynka, polynka, pelinek, pojínek, palín, pelín, peluň(a) a pod.], absint, černobyľ)[4][5][6][7]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rod palina zastupuje trváce, často aromatické, holé alebo plstnaté byliny alebo polokry a kry.[3][8]
Listy sú striedavé, rôznym spôsobom perovito delené alebo 3-zárezové, výnimočne celistvé.[3][8]
Úbory sú terčotvaré, väčšinou veľmi početné, priame alebo ovisnuté, guľovité alebo vajcovité, drobné, usporiadané v strapcoch alebo klasoch. Zákrov je dvoj až päťradový, zákrovné listene sú škridlicovito sa prekrývajúce, pritisnuté, na okraji veľmi často blanito lemované. Lôžko úboru je mierne vypuklé, holé alebo chlpaté, bez plievok. Kvety sú žlté alebo červenkasté. Okrajové kvety sú väčšinou piestikovité, koruny sú vláknito rúrkovité, veľmi úzke, s päťzubým korunným lemom. Stredové kvety sú obojpohlavné alebo funkčne tyčinkové, rúrkovité až rúrkovito lievikovité. Vzácne okrajové aj stredové sú obojpohlavné, rúrkovito lievikovité.[3][8]
Plodmi sú valcovité až obrátene vajcovité nažky, spravidla sú čiastočne sploštené, hladké, bez chocholca.[3][8]
Rozšírenie a ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Rod palina je rozšírený (až na výnimky) na severnej pologuli, s najväčšou diverzitou v stepných až polopúštnych oblastiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Jednotlivé druhy rastú aj v Južnej Amerike, subsaharskej Afrike a na Havaji. Veľa druhov sa druhotne rozšírilo mimo svoj pôvodný areál.[3]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Liečivým druhom je palina pravá (Artemisia absinthium) vyznačujúca sa žltými kvetmi a listami po oboch stranách sivozelenými. Rastie v teplejších oblastiach na medziach, rumoviskách a okrajoch ciest. Pridáva sa do likérov kvôli horkej chuti (absint).[9]
Ako korenina sa pestuje palina dračia (Artemisia dracunculus) pôvodom z Ázie. Používa sa ako prísada do octu a horčice. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami.[9]
Podobné použitie má aj palina abrotská ( Artemisia abrotanum) z južnej Európy. Starí Rimania ju považovali za afrodiziakum.[9]
Palina ročná (Artemisia annua), pochádzajúca z Ázie, dlho slúžila ako liek proti malárii, a stále je študovaná pre potenciálne využitie pri liečbe rakoviny.[10]
Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V prirodzenom prostredí na Slovensku rastú tieto druhy a poddruhy:[3][8][9][10]
- palina abrotská (Artemisia abrotanum) L.
- palina dračia (Artemisia dracunculus) L.
- palina metlovitá (Artemisia scoparia) Waldst. et Kit.
- palina obyčajná (Artemisia vulgaris) L.
- palina plazivá (Artemisia repens) Willd.
- palina poľná (Artemisia campestris) L.
- palina pontická (Artemisia pontica) L.
- palina pravá (Artemisia absinthium) L.
- palina rakúska (Artemisia austriaca) Jacq.
- palina ročná (Artemisia annua) L.
- palina Sieversova (Artemisia siversiana) Willd.
- palina skalná (Artemisia eriantha) Ten.
- palina slanomilná (Artemisia santonicum) L.
- palina slanomilná rozložitá (Artemisia santonicum subsp. patens) (Neilr.) K. Press.
- palina Tournefortova (Artemisia tournefortiana) Rchb.
- palina tônistá (Artemisia umbrosa) (Besser) Verlot
- palina Verlotovcov (Artemisia verlotiorum) Lamotte
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Sp. Pl.: 845 (1753)
- 1 2 3 4 Artemisia L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 514-563.
- ↑ Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. ibot.sav.sk, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
- ↑ palina. In: Pyramída
- ↑ Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. ; Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6.
- ↑ Palina pravá, obyčajná a dračia – účinky, použitie, čaj [online]. zdravina.sk, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1074-1080.
- 1 2 3 4 Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 142.
- 1 2 Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín. Ed. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková. 2. vyd. Bratislava : UK Bratislava , 2023. 339 s. ISBN 978-80-223-5575-9. S. 259.
