Pandión II.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pandión II. (starogr. ΠανδίωνPandión, lat. Pandion) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Kekropa II. a jeho manželky Métiadousy, dcéry Eupalama.[1]bol aténsky kráľ.

Po Kekropovej smrti ovládol Atény jeho brat Métión so svojimi synmi.[1] a zákonný dedič trónu Pandión utiekol do Megary, kde sa oženil s Pyliou, dcérou kráľa Pyla. Neskôr však Pylas, pretože nešťastnou náhodou zabil svojho strýka Bianta odišiel do dobrovoľného vyhnanstva do Messénie, kde založil mesto Pylos.[1]

Pandión sa potom v Megare stal kráľom a otcom synov, Aigea, Palla, Nisa a Lyka.[1] Jeho najstarší syn Aigeus potom Métióna z Atén vyhnal a zasadol na kráľovský trón.[2]

Antický autor Hieronymus, ale aj iní autori, ktorí zostavili zoznam kráľov Atén sa o kráľovi Métiónovi nezmieňujú.[3][4] Hieronym píše, že Pandión bol vládcom Atén od roku 1307 do roku 1282 pred Kr. a jeho nástupcom sa stal Aigeus.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,5.
  2. Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,6.
  3. a b Hieronymus, Chronicon, 16-187.[1]
  4. a b Eusebios, Kronika 2,185.[2]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]