Megara

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Megara alebo Megary (starogr. Μέγαρα - Megara - doslova: veľké domy) je mesto v kraji Atika, v historickom území zvanom Megarida (Megaris). Bolo to známe antické mesto a dôležité centrum, nakoľko sa nachádzalo medzi Peloponézom a Stredným Gréckom. V súčasnosti tu žije okolo 28 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kraj Megarida bol spočiatku obývaný Achájcami, neskôr bol kolonizovaný Dórmi (okolo 1100 pred Kr.), preto bola spočiatku Megara závislá na významnom, neďalekom dórskom meste Korint. Podľa miestnej tradície Achájci prijali Dórov za spoluobčanov. Spočiatku sa mesto malo nazývať Nísa (Νίσα), no bolo premenované podľa miestneho hrdinu Megarea, bojovníka a syna boha Poseidóna, ktorý zachránil mesto pred vojskom krétskeho kráľa Minoa. Neskôr sa Megarčania aktívne zúčastnili Veľkej gréckej kolonizácie, keď založili mesto na Sicílii Hyblea Megara a tiež mestá Byzantion, Kyzikos a Chalkedón. Byzantion založil legendárny Megarčan Byzas.

Známy miestny filozof Euklides tu založil Megarskú filozofickú školu. Pôsobil tu aj známy grécky elegický poét Theognis, ako aj tyran Theogenes, ktorý vládol v meste a stal sa terčom Theognidových básní. Počas Peloponézskej vojny bola Megara spojencom Sparty. Megarčania boli známi svojim bohatstvom a nádhernými stavbami, preto sa o nich hovorilo: Stavajú ako keby mali žiť večne, žijú ako keby mali zomrieť zajtra.[chýba zdroj] Postupný úpadok nastáva v 4. stor., teda po barbarských vpádoch do Grécka a zakázaní pohanského náboženstva. Mesto bolo totiž známe svojim kultom bohyne Demeter (Dimitra). Megara si však stále udržala osídlenie gréckeho obyvateľstva. Kraj Megaris bol až do 19. stor. jediným krajom v Atike, kde stále žili Gréci, inde žili albanofónni Arvaniti.[chýba zdroj] Megarčania rozprávali špecifickým gréckym dialektom, ktorí sa však dnes postupne zabúda a ovláda ho už iba staršia generácia. Jazykovedci našli v tomto špecifickom dialekte mnohé dórske prvky.