Paradoxný spánok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Paradoxný spánok (iné názvy: REM, spánok REM, REM-spánok, rýchle očné pohyby, aktívny spánok, desynchronizovaný spánok, rombencefalický spánok, REM je angl. skratka spojenia rapid eye movement) označuje fázu najhlbšieho spánku, pri ktorom dochádza k sneniu. K sneniu avšak môže dochádzať aj v NREM fázach spánku, avšak sny sú opisované ako fádne a nejasné. Sny konajúce sa v REM fáze spánku sú živé a bizarné.

REM spánok tvorí 15-20% z celkového trvania spánku, aktivita mozgu je v ňom o 30-40% vyššia ako vo fáze bdenia. Sú preň charakteristické alfa, theta a pílovité vlny s vysokými frekvenciami pripomínajúcimi bdelú aktivitu mozgu. Avšak mozog je v tejto fáze "odpojený" od tela ako ochranný mechanizmus pred realizáciou snových pohybov. Dochádza teda k úplnému vymiznutiu svalového tonusu okrem okohybných a autonómnych (aj dýchacích) svalov. Srdcová aktivita a frekvencia dýchania sú zvýšené, dýchanie je rýchle a plytké. Dochádza k transformácii primárnej pamäti na pamäť sekundárnu - slabé spomienkové asociácie sa menia na silné spomienky. Dochádza tu k výraznej prestavbe a regenerácii CNS.

Alkohol ako sedatívum vyvoláva nedosiahnutie REM fázy spánku, z dlhodobého hľadiska sa vytráca aj hlboká fáza NREM spánku (fáza III a IV).


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]