Preskočiť na obsah

Drsnokožce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Paryby)
Drsnokožce

žralok modrý (Carcharhodon carcharhias)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Chondrichthyes
Huxley, 1880
Synonymá
paryby, chrupkovité ryby, Chondrichthiomorphi
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drsnokožce (iné názvy: drsnokožcopodobné[1], paryby, chrupkovité ryby[2][3]; lat. Chondrichthyes/Chondrichthiomorphi) sú taxón (obyčajne trieda) čeľustnatcov. Patria sem najmä žraloky, raje a chiméry.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj vlastnosti čeľustnatcov v článku čeľustnatce

Sú to prevažne morské živočíchy, niektoré druhy navštevujú aj sladkú vodu, zopár tropických druhov je výlučne sladkovodných. Žije asi 810 druhov.

Majú chrupavkovitú (nie kostenú) kostru a kožu pokrytú ostrými plakoidnými šupinami so stavbou a zložením podobným zubom. Tieto šupiny sú veľmi ostré a dodávajú koži podobnú textúru ako má brúsny papier. Niektoré rajoidné a všetky chiméry sú bez šupín. Čeľuste sa im vyvinuli z prvého páru žiabrového oblúka, zatiaľ čo 5-7 párov žiabrových oblúkov (u chimér iba 1) má pôvodnú funkciu – nachádzajú sa na nich žiabre. Majú chordu s neúplnými chrupavkovitými stavcami (chrbticou) okolo nej. Niektoré druhy majú aj trvdé tŕne v chrbtovej plutve. Pohybový orgán sú plutvy: párové plutvy (prsné a brušné) a nepárové plutvy (chrbtová a chvostová). Na rozdiel od rýb nemajú plávací mechúr.

Drsnokožce sú dravé, ale planktónožravé druhy sa živia aj mikroskopickými riasami. Viaceré spomedzi najväčších drsnokožcov sa živia filtrovaním (pomaly plávajú a zbierajú malé živočíchy) - ako filtre na zachytávanie drobnej koristi im slúžia žiabrové paličky.

Pečeň žralokov je veľká a obsahuje veľa oleja, čo žraloka vo vode nadľahčuje. Väčšina žralokov má ale záporný vztlak, preto musia neustále plávať, aby neklesali.

Špeciálnym zmyslovým orgánom drsnokožcov sú Lorenziniho ampule, sústava pórov slúžiaca na zisťovanie slabého elektrického poľa vysielaného telami iných živočíchov. Väčšinou majú aj sústavu bočnej čiary, ktorou vnímajú aj veľmi jemné vibrácie. Majú aj ostrý zrak a čuch, ktorým vnímajú aj veľmi zriedené chemické látky.

Oplodnenie je vnútrotelové a častá je živorodosť.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika je prevažne podľa knihy Joseph S. Nelson: Fishes of the World vydanej v marci 2006[4].

  • početné † incertae sedis*
  • ? rod †Polymerolepis
  • ? rod †Pilolepi
  • ? rod †Pucapampella Maisey, 2001
  • ? rod †Leonodus
  • ? čeľaď †Wellingtonellidae
  • ? rad †Mongolepida
    • čeľaď †Mongolepididae
  • ? rad †Omalodontida
  • podtrieda pásožiabrovce (Elasmobranchii)
  • podtrieda chiméry (Subterbranchialia, Holocephali v najširšom zmysle, Euchondrocephali)


(*)Incertae sedis v rámci drsnokožcov (podľa abecedy):
†Aganacanthus striatulus, †Amacanthus gibbosus, †Anodontacanthus pussilus, †Antacanthus insignis, †Batacanthus baculiformis, †Bulbocanthus rugosus, †Bythiacanthus vanhornei, †Chalazacanthus verrucosus, †Chondrichthyes, †Cosmacanthus malcolmsoni, †Crassidonta stuckenbergi, †Cynopodius crenulatus, †Deltoptychius, †Drepanacanthus anceps, †Elegestolepis grossi, †Ellesmereia schultzei, †Emsolepis, †Euctenius elegans, †Euctenodopsis tenuis, †Euphyacanthus semistriatus, †Geisacanthus stellatus, †Glossodus linguabouis, †Glymmatacanthus irishi, †Gnathacanthus triangularis, †Hamiltonichthyes mapesi, †Homacanthus arcuatus, †Iberolepsis aragonensis, †Knerialepis mashkovae, †Lispacanthus retrogradus, †Lophacanthus tailori, †Lunatepis leonensis, †Maplemillia costata, †Margaritacanthus margaritatus, †Multidentodus typicus, †Ostinaspis coronata, †Ostracanthus dilatus, †Pleurodus, †Pleuroplax rankinei, †Ptychacanthus sublaevis, †Rhamphodus dispar, †Scolopodus striatus „oklahomensis“, †Skamolepis, †Stichacanthus coemansi, †Thaumatacanthus blandfordi, †Tomodus convexus, †Tubulacanthus sulcatus, †Xystracanthus arcuatus

  1. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  2. ryby. In: Pyramída
  3. BURNIE, D. Zviera. Bratislava: Ikar. 2002. S. 460
  4. NELSON, Joseph S. Fishes of the World. 4th ed. : Hoboken, N.J. : John Wiley, 2006. 601 s. ISBN 978-0-471-25031-9.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drsnokožce
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Drsnokožce