Pastofórium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlavný oltár v Dóme sv. Alžbety v Košiciach s nádherným gotickým pastofóriom z roku 1477 po ľavej strane

Pastofórium (z gr. pastoforion, t. j. svätostánok) je schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej.

Bola vyhĺbená v múre, alebo prístenná, pevne zabudovaná. V predreformačných kostoloch bývala umiestnená spravidla vedľa hlavného oltára, najčastejšie v severnej časti svätyne.

Pastofórium vzniklo v súvislosti s kultom Božieho tela, ktoré zaviedol pápež Urban IV. v roku 1264. Po druhom lyonskom koncile sa rozšírilo po celej rímskokatolíckej Európe. Pápež Ján XXII. nariadil v roku 1316 usporadúvať na sviatok Božieho tela slávnostnú procesiu s nesením Sviatosti oltárnej v prenosných schránkach - monštranciách.

Pastofóriá sú dvoch základných typov. Na Slovensku sú zastúpené rôzne varianty oboch z nich, pochádzajúcich od obdobia ranej gotiky po renesanciu. Najprostejší variant staršieho typu je jednoduchý výklenok v múre, opatrený kovovou mriežkou, najčastejšie z tepaného železa. Výpravnejšie varianty tohto typu mávajú profilované kamenné ostenie s gotickou alebo renesančnou stavebnou ornamentikou v zdrobnenom meradle: jednotlivé časti vyplnené eucharistickým motívom (najčastejšie Vir dolorum), fiálové vežičky s kružbou, krabmi a pod.

V chudobnejších vidieckych kostoloch sa plastická výzdoba nahrádzala maľovaným napodobnením reliéfneho rámovania. Vo farských kostoloch spoločensky významnejších centier sa stretávame s honosnejším typom samostatne stojaceho, architektonicky riešeného pastofória v podobe štvorhrannej alebo polygonálnej goticky členenej veže, vyrastajúcej s podnožia zabudovaného v podlahe. V spleti fiál vrchnej časti bývajú umiestnené aj voľné plastiky (najčastejšie svätcov), podobne ako v nadstavcoch krídlových oltárov.

Najkrajšie pastofóriá tohto typu na Slovensku sa zachovali v Chráme sv. Egídia v Bardejove (z r. 1464) a v Dóme sv. Alžbety v Košiciach (z r. 1477), obe od staviteľa Štefana z Košíc, v Chráme sv. Jakuba v Levoči (z 2. polovice 14. storočia) a v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave od Petra de Coloa (z r. 1507).

Zdroj