Pastrami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tanier so syrom, zeleninou a pastrami

Pastrami (rum. pastramă, jidiš פּאַסטראָמעpastróme) je delikatesa z konzervovaného chudého mäsa, pochádzajúca z Rumunska a obľúbená hlavne v USA. Vyrába sa obvykle z hovädzieho.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Názov "pastrami" pochádza z rumunského slovesá a pǎstra - uchovať. Karpatskí vidiečania odnepamäti používali údenie ako spôsob, aby mäso dlhšie vydržalo. Predchodcom tohto jedla bola turecká pastirma, ktorá sa však namiesto údenia suší.

Recept[upraviť | upraviť zdroj]

Pastrami sa vyrába z hovädzieho, bravčového, husieho alebo baranieho mäsa. To sa potrie zmesou liadku, soli, cesnaku a korenia, zaťaží a uloží v chlade. Potom sa vyúdi na tvrdom dreve. Niekedy sa pastrami pred podávaním krátko podusí v pare, aby sa zbavilo soli.

V Amerike[upraviť | upraviť zdroj]

Do Spojených štátov priniesli pastrami na konci 19. storočia židovskí prisťahovalci z východnej Európy. Najmä v New Yorku sa hovädzie pastrami stalo obľúbeným kóšer jedlom. Býva k dispozícii v typických lahôdkárstvach nazývaných deli, krája sa na veľmi tenké plátky a používa sa do sendvičov alebo ako súčasť obložených mís.

Napr. spisovateľ William Styron spomína v románe Sophiina voľba na doby, kedy býval v židovskej štvrti Flatbush a živil sa prevažne ražným chlebom s pastrami a uhorkami.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pastrami na českej Wikipédii.