Pauline Metternichová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pauline Metternichová
Pauline Metternichová
Narodenie25. február 1836
Viedeň, Rakúske cisárstvo
Úmrtie28. september 1921 (85 rokov)
Viedeň, Rakúsko
RodičiaMoritz Sándor
Leontina von Metternich
PríbuzníClemens Wenzel Lothar Metternich
ManželRichard Metternich (1856 – )
DetiSophie, Pascalina, Clementina
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Pauline Metternichová

Paulina Klementina Metternichová, rodená grófka Sándorová zo Slawnitza, (* 25. február 1836, Viedeň – † 28. september 1921, Viedeň) bola popredná viedenská a parížska aristokratka preslávená svojím šarmom a eleganciou, významná propagátorka diela Richarda Wagnera a Bedřicha Smetanu v zahraničí.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kňažná Paulina Metternichová sa narodila v uhorskej grófskej rodine Sándorovcov zo Slawnitza. Jej otec Moritz Sándor bol v celom rakúskom cisárstve preslávený milovník koní prezývaný „bláznivý jazdec“, matka Leontina bola dcérou rakúskeho kancelára Metternicha, u ktorého strávila veľkú časť svojho detstva.

V roku 1856 sa vydala za knieža Richarda Metternicha, syna kancelára Metternicha (boli tak nielen manželia, ale i strýc a neter). Manželstvo bolo veľmi harmonické (i napriek občasným milostným záletom kniežaťa) a vzišli z neho tri dcéry - Sophie, Pascalina a Clementina. Kňažná Paulina sprevádzala svojho manžela, ktorý bol rakúskym diplomatom, na jeho misijné pobyty najprv na saský kráľovský dvor v Drážďanoch, neskôr na cisársky dvor do Paríža, kde strávili takmer jedenásť rokov (18591870). Tu sa kňažná Paulina spriatelila s francúzskou cisárovnou Eugéniou a stala sa jej najbližšou dôverníčkou.

Kňažná bola zapálenou priaznivkyňou kultúry a milovala spoločenský život.

Ako vo Viedni, tak v Paríži určovala módne trendy a vkus. Do Paríža a neskôr do Čiech (často bývala na zámku Plasy pri Plzni) priniesla vtedy takmer neznámy šport – korčuľovanie. Propagovala fajčenie cigár a fajky v čisto dámskej spoločnosti. Vymieňala si korešpondenciu s hudobnými skladateľmi (napr. s Wagnerem, Lisztom, Gounodom, Saint-Saënsem a inými), so spisovateľmi (s Prosperom Mérimée či Alexandrom Dumasem starším). Za metternichovského pôsobenia v Paríži sa stala propagátorkou diel Richarda Wagnera a neskôr i Bedřicha Smetanu.

Ako dieťa bola svedkom revolúcie v roku 1848 vo Viedni. Neskôr zažila začiatok francúzskej občianskej vojny v roku 1870. Dokonca sprevádzala cisárovnú Eugéniu na jej ceste do exilu vo Veľkej Británie.

Zomrela v roku 1921 vo Viedni. Bola svedkom slávy i pádu francúzskeho i rakúskeho cisárstva a v prvých rokoch po 1. svetovej vojne sa stala živým symbolom dvoch stratených svetov.

Jej najznámejší portrét vytvoril francúzsky impresionistický maliar Edgar Degas. Dielo sa dnes nachádza v Národnej galérii v Londýne.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Paulina Metternichová bola poprednou kultúrnou mecenáškou svojej doby. Priatelila sa so skladateľmi Richardom Wagnerom (venoval jej jednu svoju klavírnu skladbu) i Ferencom Lisztom a finančne ich podporovala. Bola to ona, kto presadil premiérové uvedenie Wagnerovej opery Tannhäuser v Paríži v roku 1861. Produkcia skončila neúspechom a parížske fiasko Tannhäusera vstúpilo do dejín opery ako jeden z najväčších hudobných škandálov 19. storočia. Naďalej však Wagnera podporovala. Medzi jej chránencov patril aj skladateľ Bedřich Smetana. V 90. rokoch 19. storočia márne usilovala o uvedenie Smetanovej Predanej nevesty v Paríži.

Vďaka svojím častým pobytom medzi Parížom a Viedňou pôsobila kňažná Metternichová ako významný kultúrny transmiter medzi týmito dvoma spoločnosťami (nech už išlo o hudbu, šport či politické názory, o ktoré sa kňažná živo zaujímala).

Napísala dve knihy pamätí, nemecky Gesehenes, geschehenes, erlebtes, knihu o svojom detstve (o i. o svojom starom otcovi, kancelárovi Metternichovi) a francúzsky Éclairs du passé, v ktorých spomína na francúzsky cisársky dvor. Obe vyšli posmrtne na začiatku 20. rokov 20. storočia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]