Pausanias (kráľ Sparty)
| Pausanias | |
| kráľ Sparty | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Agiovci |
| Panovanie | 309 pred Kr. – 394 pred Kr. |
| Predchodca | Pleistoanax |
| Nástupca | Agésipolis I. |
| Biografické údaje | |
| Úmrtie | cca 380 pred Kr. |
| Rodina | |
| Potomstvo | |
| Otec | Pleistoanax |
| Odkazy | |
 | Pausanias (multimediálne súbory na commons) |
Pausanias alebo Pausaniás (starogr. Παυσάνιας) bol kráľ Sparty od roku 409 pred Kr. do roku 394 pred Kr. Patril do kráľovskej rodiny Agiovcov.
Otcom Pausania bol Pleistoanax z rodu Agiovcov (starogr. Δυναστεία Αγιαδών). Vládol spolu s Agidom II. pochádzajúceho z rodu Eurypontovcov (starogr. Δυναστεία Ευρυποντιδών) od roku 409 pred Kr. do roku 398 pred Kr. a potom s jeho bratom Agésilaom II. od roku 398 pred Kr. do roku 394 pred Kr.
Pausanias vládol v čase historických udalostí pre Spartu sa spočiatku vyvíjajúcich priaznivo, ale na konci jeho vlády Sparta zaznamenala mocenský úpadok. V roku 404 pred Kr. sa skončila dlhá peloponézska vojna trvajúca dvadsaťsedem rokov, keď spartský vojvodca Lysandros od mora a kráľ Pausanias na pevnine obkľúčili Atény a donútili tento mestský štát kapitulovať. Lysandros prijal aténskych poslov a oznámil im rozkaz zrovnať so zemou aténske vonkajšie opevnenie a hradby prístavu Pireus. Aténske loďstvo s výnimkou dvanástich lodí dostala Sparta a Atény museli zmeniť ústavu, aby podľa slov Sparťanov nevládol dav, ale najlepší muži. Aténčania na to zvolili tridsať vybraných občanov a tí vošli do dejín ako vláda tridsiatich tyranov. Vyvolali všeobecný odpor v ktorom sa znova k moci dostali demokrati. Lysandros na to dorazil s vojskom do Atén, aby im nanútil svoju vôľu na obnovenie vlády tyranov. Podľa nariadenia eforov o vlastnej vláde mal rozhodnúť aténsky ľud. Sparta aby prinútila Lysandra rešpektovať rozkaz vyslala proti nemu vojsko na čele s kráľom Pausaniom. Lysadros musel načas opustiť politickú scénu.
V roku 404 pred Kr. zomrel v Perzskej ríši Dareios II. a jeho synovia Artaxerxes a Kýros sa dostali do sporu o trón. V tomto spore sa Sparťania pridali na Kýrovu stranu. Byzantský harmastés Klearchos najal 13 000 žoldnierov z ktorých väčšinu tvorili Sparťania. K rozhodujúcej bitke došlo v roku 401 pred Kr. pri Kúnaxách a Kýros v nej padol. Spartský zásah o perzský trón mal ďalekosiahle následky, lebo víťazný Artaxerxes II. sa zaň pomstil vojnou ktorá trvala od roku 399 pred Kr. do roku 394 pred Kr. a skončila námornou bitkou pri Knide, kde Sparta stratila nielen svoje ľodstvo ale aj hegemóniu na Egejskom mori. Oslabenie Sparty využili Tébania a neskôr aj jej tradiční nepriatelia Megarčania a Korinťania a tak v roku 395 pred Kr. vypukla tzv. korintská vojna. Ťaženie proti Tébam viedol opäť Lysandros, ktorý v bitke pri Haliarte padol. Lysandros zaútočil svojvolne, nepočkal na posily vojska kráľa Pausania a to sa mu stalo osudným. Bitka sa teda skončila neúspechom a to bol dôvod, že sa v Sparte efori rozhodli Pausania aj napriek jeho neprítomnosti odsúdiť. Pausanias sa už domov nevrátil a svoj život dožil v exile. Útočisko našiel v Tegei a nejaký čas žil aj v Perzskej ríši. Zomrel okolo roku 380 pred Kr.
Zdroje
- Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny
- Xenofón, Hellénika
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN ISBN 8080461031 Chybné ISBN. (slovenský jazyk)
Pausanias
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Pleistoanax |
kráľ 409 pred Kr. – 394 pred Kr. |
Nástupca Agésipolis I. |