Preskočiť na obsah

Peklisko (prítok Levočského potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peklisko
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Obec Levoča
Prameň Levočská Dolina
 - poloha Javorinka
 - výška 958 m
 - súradnice 49°06′30″S 20°36′53″V / 49,1084°S 20,6146°V / 49.1084; 20.6146
Ústie Levočský potok
 - poloha Levočská Dolina
 - výška 655 m
 - súradnice 49°04′17″S 20°36′42″V / 49,0715°S 20,6116°V / 49.0715; 20.6116
Dĺžka 5,1 km
Rád toku VI.
Číslo hydronyma 4-32-01-3084
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Peklisko[1] je potok v regióne Spiš v Prešovskom kraji v okrese Levoča na území mesta Levoča. Je ľavostranným prítokom Levočského potoka v povodí Hornádu.[2] Má dĺžku 5,1 km.[3] Je vodným tokom VI. rádu. Číslo hydronyma: 4-32-01-3084. Nachádza sa v geomorfologickom celku Levočské vrchy.[4]

Pramení na úpätí južného svahu vrchu Javorinka s 1 154 m n. m. v nadmorskej výške 958 m n. m. v lesnom extraviláne v severnej časti územia mesta Levoča, na území jej mestskej časti Levočská Dolina, v okrese Levoča v Prešovskom kraji.

Od prameňa tečie juhovýchodojužným smerom cez lesný extravilán územím mesta Levoča, v 922 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu. Stáča sa na juhozápad a striedavo tečie cez les a trvalé trávnaté porasty. Ďalej sa stáča na juh a po krátkom úseku smerujúcom na východ tečie cez lúky a pasienky. V 782 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie západného svahu lesa a vrchu Veľká Krásna s 988 m n. m., v 740 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok. Na úpätí lesa Malý Latín tvorí esovitý meander, podteká cestu z Levočskej Doliny do mestskej časti Závada (Levoča) a hneď v 635 m n. m. ústi neďaleko východného okraja intravilánu do Levočského potoka ako jeho pravostranný prítok.[5][6][7] Pramení, preteká a ústi na území mesta Levoča v priestore geomorfologického celku Levočské vrchy, geomorfologického podcelku Levočská vysočina.[8]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku má pôvod v toponymickom apelatíve peklisko na území, cez ktoré preteká. Apelatívum bolo bez zmeny prenesené priamo na pomenovanie vodného toku ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii s nižšou frekvenciou výskytu v hydronymii.[9] Motivácia vzniku apelatíva peklisko je spojená s významom lokalita v období pomenovacieho procesu spájaná s produkciou drevného uhlia. Porovnaj aj apelatívum peklina vo význame vyhĺbená jama pred pecným otvorom na výrobu smoly a drevného uhlia. Produkcia drevného uhlia ako jedného z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu mala na Slovensku tradíciu od stredoveku až do druhej polovice 19. storočia s hlavným odberateľom hutníctvom, keď bola nahradená výrobou v kovových peciach.[10] Celé širšie okolie regiónu sa vyznačuje hustým výskytom toponým z tohto slovného základu: v susednej doline na západ od Pekliska tečie Pekliansky potok, ktorý preteká o.i. aj cez les Nad Peklom a obmýva svojim brehom úpätie lesa Peklo, ďalej medzi Peklianskym potokom a Pekliskom je situovaný les Uhliarky, na území Levoče je lúka Uhlisko, ktoré podobne ukazujú na spojenie s produkciou drevného uhlia. Hydronymum Peklisko bolo štandardizované v roku 1975.[11] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Peklisko nie je jedinečným názvom (október 2023).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-10-27]. Dostupné online.
  3. Goótšová; Chomová; Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 311, 312.
  4. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-10-27]
  5. Priebeh vodného toku Peklisko (prítok Hornádu) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-10-26].
  6. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 96. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  7. Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1993 z 23.9.1992. Bratislava 1992. 97 s. S. 37, 38. ISBN 80-85672-00-6.
  8. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120-122. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  9. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 134-144.
  10. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (46). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2014, ročník 48, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 220-222. Dostupné online [3] [cit. 2023-10-26.]
  11. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 96. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)