Petro Volodymyrovyč Uhľarenko
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko | |
ukrajinskí spisovateľ | |
Narodenie | 25. jún 1922 Myla, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina |
---|---|
Úmrtie | 6. november 1997 (75 rokov) Užhorod, Ukrajina |
Petro Volodymyrovyč Uhľarenko (* 25. jún 1922, Myla, Sovietsky zväz, dnes Ukrajina – † 6. november 1997, Užhorod, Ukrajina) bol ukrajinský spisovateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Petro Volodymyrovyč Uhľarenko sa narodil 25. júna 1922 v rodine dedinského obuvníka. Prvú svoju poviedku napísal ešte ako žiak. Po strednej škole v Kyjeve od roku 1940 slúžil v armáde. Vyštudoval leteckú školu v Krasnodare. Od prvých dní vypuknutia druhej svetovej vojny na východe pôsobil na fronte. Zúčastnil sa bitky o Moskvu, bitky o Stalingrad, Kurskej bitky, druhej bitky o Kyjev a Pražskej operácie. Od februára 1944 do konca vojny bral účasť v československej armáde pod vedením Ludvíka Svobodu. Získal Rad červenej hviezdy, medailu za zásluhy v boji, ako aj vojenských československých ocenení.
Diaľkovo v roku 1954 ukončil Užhorodský učiteľský inštitút. Pracoval v novinách Zakarpatska pravda (po slovensky Zakarpatská pravda), Sovetskoje Zakarpatie (po slovensky Sovietske Zakarpatsko). Bol redaktorom Ukrajinského radia (po slovensky Ukrajinské rádio) za Zakarpatskú oblasť, neskôr vedúcim redakcie umeleckej literatúry vo vydavateľstve Karpaty a hlavným redaktorom televízneho štúdia v Užhorode. V roku 1958 sa členom Zväzu spisovateľov ZSSR a niekoľko rokov viedol organizáciu spisovateľov v Zakarpatskej oblasti. Zomrel 6. novembra 1997 v Užhorode.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]- 20 rokiv za okeanom (po slovensky 20 rokov za oceánom, 1953).
- Riasnyj cvit (po slovensky Košatý kvet, 1956).
- Serce materi (po slovensky Srdce matky, 1956).
- Ivan Močkoš z Rakošyna (po slovensky Ivan Močkoš z Rakošina, 1957).
- Stancija Pionerija (po slovensky Stanica pioniera, 1959).
- Nad Boržavoju verby šumľať (pod slovensky Nad Boržavou vŕby šumia, 1959).
- Oj, hrajte, husľaryky (po slovensky Oj, hrajte, gusliaristi, 1960).
- Koly zajmajeťsia zoria (po slovensky Keď svitá, 1961).
- Dobroho ranku, zemle (po slovensky Dobré ráno, kraju, 1961).
- Vesňana zametiľ (po slovensky Jarná fujavica, 1962).
- Zustrič s ľubov'iu (po slovensky Stretnutie s láskou, 1962).
- V horach Karpatach (po slovensky V horách Karpatách, 1963).
- Porazka hrosmejstera (po slovensky Porážka veľmajstra, 1963).
- Sumliňňa (po slovensky Svedomie, 1963).
- Odkryj meni dorohu (po slovensky Odkry mi cestu, 1964).
- Neonovi vohni (po slovensky Neónové ohne, 1965).
- Tiľky toj, chto znav (po slovensky Len ten, kto vedel, 1966).
- V dalekyj svit (po slovensky Do ďalekého sveta, 1967).
- Šagi na ulice (po slovensky Kroky na ulici, 1967).
- Talisman (po slovensky Talizman, 1969).
- Deň hnivu (po slovensky Deň hnevu, 1970).
- Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec, 1971).
- Koriň soncia. Z dorih žyťťa (po slovensky Koreň slnka. Zo životnej dráhy, 1972).
- Pisľa dovhoji noči (po slovensky Po dlhej noci, 1975).
- Tryvožna nič (po slovensky Nepokojná noc, 1977).
- Dovhyj šľach do ozer (po slovensky Dlhá cesta k jazerám, 1979).
- Iz dereva žaľu (po slovensky Zo stromu smútku).
- Hirka sľoza radosti (po slovensky horká slza radosti).
- Plač biľa čužoji stiny (po slovensky Plač pri cudzej stene).
- I buv ranok, i bula nič (po slovensky A bolo ráno, a bola noc).
- Smerť u Sankt-Petrburzi (Dyťa judejské) (po slovensky Smrť v Sankt-Peterburgu (Dieťa židovské)).
- I zaplakav Chrystos (po slovensky A zaplakal Kristus).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- KYLYMNYK, Oleh Volodymyrovyč; PETROVSKYJ, O. Pysmennyky Raďanskoji Ukrajiny: bibliografičnyj dovidnyk. Kyjev : Raďanskyj Pysmennyk, 1976. S. 354. (po ukrajinsky)KOVALʹ, Vìtalìj Kirilovič; PAVLOVA, Vera Petrivna. Pysmennyky Raďanskoji Ukrajiny: biobibliohrafičnyj dovidnyk. Kyjev : Raďanskyj pysmennyk, 1981. S. 275.. (po ukrajinsky).
- DAVYĎUK, D; KORENEVYČ, L; PAVLOVSKA. Pysmennyky Ukrajina: dovidnyk. Dnepropetrovsk : VPOP «Dnipro», 1996. ISBN 5-7707-9062-8. S. 307. (po ukrajinsky).
- Kalendar krejeznavčych pam'iatnych dat na 2007 rik. Užhorod : Vydavnyctvo Valerija Paďaka, 2006. S. 294. (po ukrajinsky).
- KUŠNIR, Borys Machajlovyč. Istorjia mist i sil Ukrajinskoji RSR. Kyjev : Instytut istoriji AN URSR, 1971. Kapitola Chmeľnycka oblasť, s. 332. (po ukrajinsky).
- Uhľarenko Petro Volodymyrovyč: Bibliohrafičnyj pokažčyk. Užhorod : [s.n.], 19888. S. 71. (po ukrajinsky).
- Dobryj tovaryš Arsena Kaspruka pysmennyk Petro Uhľarenko [online]. Memoriaľnyj sajt pam'iati Arsena Kaspruka, 2019-10-21, [cit. 2024-08-11]. Dostupné online. (po ukrajinsky).
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Угляренко Петро Володимирович na ukrajinskej Wikipédii.