Pevnosť v ťahu
Pevnosť v ťahu alebo konečná pevnosť je za daných podmienok najväčšie možné napätie v materiáli pri naťahovaní, ktorému materiál ako celok odoláva bez toho aby sa porušil.
Pevnosť v ťahu je opakom pevnosti v tlaku. Hodnoty týchto dvoch veličín môžu byť výrazne odlišné. Experimentálne údaje poukazujú na to, že pri horninách je pevnosť v ťahu 30x nižšia ako pevnosť v tlaku.[1]
Hodnoty pevnosti v ťahu:
| Materiál | Pevnosť v ťahu v N/mm2 |
|---|---|
| hliník |
45[2] |
| titán | 235[3] |
| horčík | 116[4] |
| nikel | 370[5] |
| chróm | 370[5] |
| meď | 200[5] |
| oceľ St52 | 520 |
| uhlíkové nanorúrky | 63 000[6][7] |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ JAROŠ, Josef, VACHTL, Josef. Strukturní geologie. 1. vyd. Praha: Academia, 1992. 437 s. ISBN 80-200-0134-4
- ↑ Askeland: Materialwissenschaften: Grundlagen - Übungen - Lösungen. Spektrum Akademischer Verlag, 2010.
- ↑ Leyens: Titan und Titanlegierungen.
- ↑ Prof. C. Leyens: Skript Eisen- und Nichteisenmetalle, TU Dresden.
- ↑ a b c Dr. Freudenberger: Skript Nichteisenmetalle, TU Bergakademie Freiberg.
- ↑ Yu, Min-Feng (2000): "Tensile Loading of Ropes of Single Wall Carbon Nanotubes and their Mechanical Properties".
- ↑ Yu, Min-Feng (2000): "Strength and Breaking Mechanism of Multiwalled Carbon Nanotubes Under Tensile Load".
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |