Pico de Teide

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 28°16′17″S 16°38′27″Z / 28.27139°S 16.64083°Z / 28.27139; -16.64083
Pico del Teide
stratovulkanický komplex
Pico el Teide.jpg
Štát Španielsko Španielsko
Autonómne spol. Kanárske ostrovy
Ostrov Tenerife
Nadmorská výška 3 718 m n. m.
Súradnice 28°16′17″S 16°38′27″Z / 28.27139°S 16.64083°Z / 28.27139; -16.64083
Posledná erupcia 1909
Poloha na mape sveta
Fire.svg
Poloha na mape sveta
Wikimedia Commons: Teide
Portal.svg portál Vedy o Zemi

Pico del Teide je v súčasnosti neaktívny stratovulkán, nachádzajúci sa na ostrove Tenerife, jednom z Kanárskych ostrovov. Meno Teide (Tide) pochádza z jazyka pôvodných obyvateľov ostrova a znamená pekelná hora.

S výškou 3 718 m je to najvyšší vrch Atlantiku a Španielska a zároveň tretia najobjemnejšia sopka na Zemi. (od základne v Atlantiku až po vrchol meria približne 7 500 m). Masív sopky je tvorený dvoma vulkánmi (Pico del Teide a Pico Viejo) a spolu s okolím je súčasťou národného parku Parque Nacional del Teide.

Geologický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotlivé fázy vývoja komplexu Pico de Teide.

Vývoj masívu Teide je rozdelený do piatich etáp. Najskôr sa v oblasti dnešného ostrova Tenerife (v miocéne a na začiatku pliocénu) vyvinuli tri ostrovné štítové vulkány (Anaga severovýchodne, Teno severozápadne a Roque del Conde južne od súčasnej polohy ostrova Tenerife).

Tieto tri ostrovy sa postupne spojili a vytvorili starší stratovulkán Las Cañadas. Pokračujúca sopečná činnosť vyformovala ostrov do jeho súčasného tvaru. Približne pred 220 až 160 tisíc rokmi nastal kolaps vulkánu Las Cañadas a vytvorenie kaldery s rozmermi 10 × 17 km.

Vznik kaldery vysvetľujú dve teórie - prvá považuje pokles za výsledok vyprázdnenia magmatického rezervoára pod sopkou Las Cañadas po veľkej explozívnej erupcii a druhá vysvetľuje vznik kaldery ako sériu postupných gravitačných kolapsov. Samotná dnešná podoba stratovulkánu vznika pokračujúcim vulkanizmom v kaldere.

Erupcie[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná aktivita sa odohrala na svahoch Vieja v roku 1909. Vtedy sa po severozápadnom svahu sopky ťahal 5 kilometrov dlhý lávový prúd. Sopka je považovaná za spiacu, napriek tomu sú v kráteri stále aktívne fumaroly a seizmické merania indikujú určitú aktivitu pod vulkánom (pravdepodobne pohyb magmy). Väčšie erupcie v minulosti sa odohrali v rokoch 1704, 1705 a 1706, keď odšlo k zničeniu mestečka a prístavu Garachico a niekoľkých dedín na úpätí sopky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma z Roques de García