Pivná podložka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pivná podložka alebo pivná tácka alebo podpivník je plochý predmet slúžiaci najmä na ochranu stola alebo obrusu pred zmáčaním od nádoby s pivom, ale stal sa aj jedným z hlavných zberateľských odborov u zberateľov zameraných na pivnú tematiku.

Začiatok môžeme hľadať v Nemecku 19. storočia, keď bohatší ľudia pili pivo z krígľov, ktoré mali poklop z cínu, alebo striebra. Chudobní pili pivo z krígľov bez poklopu. Nakoľko sa pivo pilo hlavne vonku, tak aby im do piva nesadali muchy a iný hmyz a nepadali listy zo stromov, začali sa používať na krígle poklopy z filcu. Z ich funkcie vznikli názvy Bierdeckel, resp. Bierfilz. Pivo, po nemecky Bier. Poklop, po nemecky Deckel. Filc, po nemecky Filz. Tieto však boli veľmi nehygienické. Vyriešil to Robert Sputh z Drážďan, ktorý v roku 1880 vyrobil prvú tácku a v roku 1893 si ju dal patentovať. Bola kruhová a jej priemer bol 107 milimetrov a hrúbka 5 milimetrov.

Dnes podpivníky slúžia hlavne na ochranu stola a obrusu pred vodou stekajúcou z pohára, či krígľa. Potom ako podložka pod kývajúci sa stôl, či poznámkový lístok, ďalej ako reklamný nosič, či predmet krčmových hier. Vyrábajú sa v rôznych tvaroch – okrúhle, štvorcové, obdĺžnikové, v tvare pohára, či mapy a z rôznych materiálov. Vďaka tomu sa stali vďačným objektom zberateľov na celom svete. Najväčšiu zbierku vlastnil Leo Pisker z Rakúska, ktorý svoj rekord viac ako 150 tisíc podpivníkov z vyše 192 krajín má zaznamenaný aj v Guinnessovej knihe rekordov. Na Slovensku je zbieranie pivných podložiek druhým najrozšírenejším odborom, hneď po pivných etiketách.