Plameň (horenie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plamene z horiaceho dreveného uhlia

Plameň je viditeľná, svetlo emitujúca plynná časť ohňa. Spôsobuje ho vysoko exotermická reakcia (napríklad horenie – samo sa udržujúca oxidačná reakcia) prebiehajúca v úzkej zóne. Ak je plameň dostatočne horúci aby ionizoval plynné komponenty môže dosiahnuť formu plazmy.

Plameň má obyčajne tvar kužeľa, s dvoma rôznymi zónami: vnútorná, kužeľovitá plocha sa skladá z nespáleného plynu a malého množstva kyslíka; vonkajšia – viditeľná oblasť je tvorená reagujúcim plynom a kyslíkom, (pyrolýza za vzniku CO2 a H2O).

V chémii sa často používa plameňová skúška pri zisťovaní prítomnosti kovu alebo polokovu. Je založená na typickej farbe horenia daných látok s kyslíkom na Bunsenovom horáku. Teplo ohňa spôsobuje excitáciu iónov kovov a spôsobuje, že vyžarujú viditeľné svetlo. Niektoré prvky pri tom horia plameňom charakteristickej farby, napr. lítium horí karmínovo červeno.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]